--- title: "Kotlová a zaniknutá samota Jezerné | Vsetínske vrchy" description: "Kotlová je vrchol vo Vsetínskych vrchoch. V sedlách pod ním ležala samota Jezerné; spoznajte príbeh pasekárov, nocľahárne a zalesnených pasienkov." url: "https://zpusteven.cz/sk/kotlova" lang: "sk" latitude: 49.4039065 longitude: 18.2779627 --- ![Letecký pohľad na drevenú chalupu so sedlovou strechou uprostred trávnatej čistinky, dookola smrekový les, do svahu za chalupou stúpa vyšliapaná cesta](https://d.zpusteven.cz/place/kotlova/1280/DJI_0020.avif) Vrchol Vsetínskych vrchov • Horní Bečva a Velké Karlovice • 870 m n. m. # Kotlová so zaniknutou samotou Jezerné Z osady, ktorá tu bola tristo rokov, zostali dve chalupy. Zvyšok pohltil les. - **Vrchol:** 870 m, zalesnený - **Javořina Jezerné:** 135 hektárov - **Pastevné družstvo:** 1928–1941 (13 rokov) - **Koniec samoty:** rok 1962 ## Hora, pod ktorou stála celá samota Kotlová je najnenápadnejší bod celej [hrebeňovky medzi Soláňom a Třeštíkom](https://zpusteven.cz/turisticke-trasy/hrebenovka-solan-benesky-trestik): vrchol má zarastený lesom a **výhľad z neho žiadny nie je**. Pod Kotlovou od konca 17. storočia stála horská samota **Jezerné**. Začínala ako javořina, vyrástli na nej **tri usadlosti** a v jednej z nich sa potom vystriedalo pastevné družstvo aj turistická nocľaháreň. Práve tú roku **1962** zbúrali a pasienky okolo zalesnili; **dve chalupy v sedle stoja dodnes**. ![Vyšliapaná lesná cesta v tieni vzrastlých stromov, popri nej drevené hradenie z tenkých kmeňov, vpravo trávnatá lúka a v pozadí tmavá drevená chalupa](https://d.zpusteven.cz/place/kotlova/1280/IMG_9380.avif) Chalupa v sedle Pod Kotlovou. Drevené hradenie popri nej pripomína, na čo tunajšie lúky odjakživa slúžili - na pastvu. Prečo sem zájsť ### Dve chalupy, ktoré zo samoty zostali Z troch usadlostí, ktoré tu stáli, zostali v sedle pod vrcholom **dve**. V jednej z nich sa dnes dá **v sezóne občerstviť** - je to posledná ozvena čias, keď tu fungovala turistická chata. Kedy vyraziť ### Celoročne, v zime po lyžiarskej stope V lete sa sem chodí po **červenej hrebeňovke** medzi Soláňom a Beneškami. V zime tadiaľto vedie 50 km strojovo upravovanej stopy **Beskydskej Hornovsacké magistrály**. Čo nevynechať ### Lúky pred vrcholom Výhľady ponúkajú **hrebeňové lúky medzi Beneškami a Kotlovou** - na jednu stranu Javorníky, na druhú najvyššie beskydské vrcholy. Z vrcholu samotného výhľad nie je. ![Priečelie tmavej drevenej chalupy pod korunou vzrastlého stromu, pred ňou nízka podsieň s lavicami a na lúke drevené stoly](https://d.zpusteven.cz/place/kotlova/1280/IMG_9382.avif) ![Detail podsiene chalupy: vývesky na drevenej stene, muškáty v truhlíkoch pod oknami a lavica na doskovej terase](https://d.zpusteven.cz/place/kotlova/1280/IMG_9387.avif) ![Pohľad cez trávnatú lúku k chalupe, v popredí drevené stoly s lavicami a zložené slnečníky](https://d.zpusteven.cz/place/kotlova/1280/IMG_9396.avif) ## Príbeh samoty Jezerné Tristo rokov sa tu páslo, hospodárilo a napokon aj nocovalo. Potom prišlo zalesnenie. 1700: javořina ### Dedičstvo, ktoré postavilo tri chalupy Ku koncu 17. storočia prestala vrchnostenská správa trpieť voľné horské pastierstvo. Pasenie oviec po hrebeňoch nahradili **ohraničené pasienky - javořiny**, každá s jasným rozsahom a nájomcom. Javořina **Jezerné** patrila na hrebeni Vsetínskych vrchov k najstarším, ktoré vrchnosť predala poddaným do dedičného nájmu. Merala **135 hektárov** a ležala po oboch stranách hrebeňa - od svahov nad obcou Horní Bečva cez Kotlovú dole k obci Velké Karlovice. Meno dostala po jazere v závere karlovického údolia, rovnako ako to údolie samo. Celú javořinu vrchnosť roku **1700** udelila **za 30 zlatých** Jakubovi Závorkovi z obce Dolní Bečva. Pásli sa tu hlavne ovce, kravy len výnimočne. Jazero vraj vyhĺbili čerti, aby mali odkiaľ brať vodu pre svoj mlyn na hrebeni [Radhošťa](https://zpusteven.cz/sk/radhost). Ryhy v tunajších balvanoch sú podľa rozprávania stopy ich pazúrov a reťazí - a ten istý motív nesie aj meno hory [Čertův mlýn](https://zpusteven.cz/sk/certuv-mlyn). Jazero bývalo oveľa väčšie než dnes a rodili sa v ňom draky. Chodilo sa k nemu s obavami: nikto nevedel, čo sa pod hladinou hýbe. Až sa jednému tunajšiemu chalupníkovi zjavil černokňažník. Sľúbil mu nesmierne bohatstvo, keď mu pomôže vylákať z jazera dva draky - a keď sa to podarilo, odletel s nimi neznámo kam. Túto verziu zapísal zo zberu B. M. Kuldu Karel Jaromír Erben a roku 1865 ju vydal v súbore Sto prostonárodních pohádek a pověstí slovanských. Prerozprávanie ľudových motívov. Nájom sa dedil ďalej a s ním sa delila aj javořina: tri štvrtiny pripadli jednej rodine, štvrtina druhej. Každá si na svojom diele postavila vlastné hospodárstvo, a tak tu niekedy **pred rokom 1825** stáli dve pasekárske usadlosti, každá v inom sedle. Staršej z nich sa hovorilo **Stará Kotlová** a stála severne od vrcholu, druhá vyrástla priamo na hrebeni v **sedle Pod Kotlovou**. K tej druhej pribudlo po roku 1921 ešte tretie stavanie. 1928–1941: Domovina ### Čo jeden gazda neutiahne, zvládne štyridsať Medzitým uplynulo sto rokov. Javořina zostávala v súkromných rukách a niekoľkokrát zmenila majiteľa - až sa v horách objavil nový spôsob hospodárenia. **Drobný gazda si sám nezaobstará plemenníka, dobytčiu váhu ani hnojivo. V štyridsiatich ľuďoch to ide.** **12. januára 1928** sa v hostinci Čeňka Maliny v obci Horní Bečva zišlo dvadsaťdeväť ľudí a založili **Pastevní družstvo Domovina**. Účel bol praktický: zriadiť a udržiavať pasienky pre dobytok členov aj nečlenov, zaobstarať plemenníkov, dobytčiu váhu, osivo a hnojivá. Členov bolo pri založení **štyridsaťšesť**. Ešte v tom istom roku družstvo kúpilo v dražbe **Starú Kotlovú** a od jari na nej páslo. **Ekonomicky to však nevyšlo**: členovia neplatili za pastvu ani za odobrané produkty a dlhy narástli tak, že im družstvo po sezóne prestalo vydávať dobytok, kým nezaplatia. Roku **1937** už samo nemalo z čoho platiť úroky - **Spořitelna města Rožnova** viedla na jeho majetok exekučnú dražbu. V dražbe všetko sama kúpila. - **členov pri založení:** 46 - **za kus dobytka a sezónu:** 150 Kč - **ako dlho vydržalo:** 13 rokov #### Nebola to miestna smola Krach newyorskej burzy v októbri 1929 doľahol aj na pasienok nad obcou Horní Bečva. Do Československa kríza dorazila pomalšie než inde v Európe, zato trvala dlhšie - vrcholila až roku 1934, keď sa devalvovala koruna. Najprv zasiahla poľnohospodárstvo, ktoré vtedy živilo väčšinu obyvateľov: ceny poľnohospodárskych produktov prudko spadli a gazdom rástli dlhy. Družstvo potom nemalo od koho vybrať - jeho členovia sami nemali z čoho platiť. Pastevné družstevníctvo navyše mierilo hlavne do chudobných horských krajov, kde bolo najmenej z čoho brať: malé družstvá Domoviny zanikali po celej republike a väčšina z nich neprečkala okupáciu. 1881–1957: turisti ### Keď sa z pasekárskej chalupy stala nocľaháreň Turisti sem chodili dávno pred spolkami. Cez prázdniny roku **1881** si v obci Horní Bečva najal sprievodcu básnik **Svatopluk Čech** a nechal sa cez Jezerné previesť do obce Velké Karlovice; z cesty vyťažil fejtón **„Dvě chalupy moravské“**, ktorý o tri roky neskôr vyšiel knižne. O polstoročie neskôr ťahal turistiku v kraji **rožnovský odbor Klubu čs. turistů**. Od roku **1928** mu rýchlo pribúdali členovia - z 89 na konci roku 1929 na viac než 290 o pár rokov neskôr - a cielene budoval v Beskydách sieť **záchytných bodov**, kde sa dalo najesť a prespať. Družstvo potrebovalo príjem, turisti strechu. Stretlo sa to v **Starej Kotlovej**: od leta **1929** v nej odbor prevádzkoval **núdzovú chatu**, o rok neskôr pribudla nocľaháreň a postupne **pätnásť lôžok**. Vybavenie bolo primitívne, ale miesto sedelo - **križovatka trás uprostred najkrajšieho hrebeňového úseku medzi Soláňom a Třeštíkom**. Roku **1940** sa pohostinstvo presťahovalo do susednej, mladšej usadlosti a vydržalo tam až do **zrušenia súkromných živností roku 1957**. Dnes ho v tej istej chalupe obnovil súčasný majiteľ. ![Celkový pohľad z lúky na chalupu s tmavým dreveným priečelím, bielou omietnutou prístavbou a kamenným komínom, okolo vzrastlé stromy](https://d.zpusteven.cz/place/kotlova/1280/IMG_9392.avif) Zachovaná chalupa v sedle Pod Kotlovou. V sezóne sa z nej vydáva občerstvenie - nadväzuje tak na pohostinstvo, ktoré tu skončilo roku 1957. 1949–1962: koniec ### Starú Kotlovú zbúrali, pasienky zalesnili Po krachu družstva nemal kto pásť. Usadlosť prešla rukami niekoľkých majiteľov, až ju roku **1949** prevzala so všetkými pozemkami **obec Horní Bečva**. Roku **1962** šla Stará Kotlová k zemi - **chalupa, ovčín aj stodola**. Severné sedlo, kde stála, sa zalesnilo. Odkiaľ má hora meno ## Dva výklady, žiadna istota Pôvod mena Kotlová sa v prameňoch rozchádza. Ani jeden výklad nie je doložený listinou - oba sú jazykové úvahy, len sa opierajú o iné veci. ### Podľa tvaru svahov Príkre úbočia hory rozrezali do hĺbky horné toky Hlubokého, Bučkového a Jezerního potoka. Vzniknuté priehlbiny mohli pripomínať kotle. Archívna štúdia K. J. Malinu (kjmalina.cz) ### Podľa vykotlaných stromov Druhé vysvetlenie odvodzuje meno od množstva starých „vykotlaných“ stromov s dutinami, ktoré tu podľa informačného panela v sedle rástli. Informačný panel v sedle Časová os ## Od ohradeného pasienka k zalesnenému vrcholu 1. koniec 17. stor. ### Vrchnosť ohradí pasienky Vrchnostenská správa prestala trpieť voľné horské pastierstvo a nahradila ho **javořinami** - ohraničenými pasienkami s určeným nájomcom. Jezerné patrí k najstarším z nich. 2. 1700 ### Javořina ide do dedičného nájmu Vrchnosť udeľuje celú javořinu so **135 hektármi** za **30 zlatých** Jakubovi Závorkovi z obce Dolní Bečva. 3. pred 1825 ### Z pasienka sa stáva samota Držba javořiny sa rozdelila medzi dedičov a **každá rodina si na svojom diele postavila vlastné hospodárstvo** - každé v inom sedle. Severne od vrcholu stojí **Stará Kotlová**, priamo na hrebeni druhá usadlosť; po roku 1921 k nej pribudne tretie stavanie. 4. 12. 1. 1928 ### Vzniká Domovina V hostinci v obci Horní Bečva zakladá **29 ľudí Pastevní družstvo Domovina**; ešte v tom istom roku kupuje v dražbe usadlosť na samote Jezerné. 5. 1930 ### Turistická nocľaháreň Rožnovský odbor **Klubu čs. turistů** zriaďuje v chalupe nocľaháreň so **šiestimi posteľami**; o rok neskôr pribudne upravená cesta údolím Hluboké. 6. 1932 ### Pivo na hrebeni K nocľahu pribúda **občerstvenie** - pivo, malinovka a studené jedlá. Lôžok postupne narastá na **pätnásť**. 7. 1937 ### Exekučná dražba Družstvo nezaplatí úroky z dlhov. **Spořitelna města Rožnova** vedie na jeho majetok exekučnú dražbu a sama ho kupuje. 8. august 1941 ### Koniec družstva Mimoriadne valné zhromaždenie schvaľuje závierku so stratou **14 750 Kč** a výmaz družstva z obchodného registra. 9. 1949 ### Pozemky obci Usadlosť so všetkými pozemkami prechádza do vlastníctva **obce Horní Bečva**. 10. 1962 ### Stará Kotlová mizne Najstaršia usadlosť ide k zemi aj s **ovčínom a stodolou** a severné sedlo, kde stála, sa zalesňuje. Z troch usadlostí zostávajú **dve**. 11. dnes ### Hrebeňovka a dve chalupy Cez zalesnený vrchol vedie **červená hrebeňovka**; v sedle stoja posledné dve usadlosti samoty Jezerné a v sezóne z jednej býva otvorené okienko s občerstvením. Návšteva ## Kotlovú skôr prejdete, než navštívite Vrchol nemá vyhliadku ani tabuľu - zmysel dáva ako časť hrebeňovej túry. Najkrajší úsek je medzi Beneškami a Kotlovou, zastaviť sa dá v sedle pod vrcholom. ### Kde to presne je #### Na hrebeni Vsetínskych vrchov medzi Soláňom a Beneškami Vrchol Kotlovej (**870 m**) leží na **hranici katastrov obcí Horní Bečva a Velké Karlovice**. Vrchol je zalesnený a bez výhľadu; červená značka vedie cez neho. Zhruba **700 metrov západne** klesá cesta do **sedla Pod Kotlovou**, k rázcestníku a informačnému panelu - tam majú stáť obe zachované chalupy samoty Jezerné. ##### Otevřít v mapách [Mapy.com](https://mapy.com/sk/zakladni?x=18.2779627&y=49.4039065&z=17&source=coor&id=18.2779627,49.4039065) · [Google Maps](https://www.google.com/maps/search/?api=1&query=49.4039065,18.2779627) Špendlík mieri do sedla s chalupami. ##### Ďalšie miesta v okolí [Benešky](https://zpusteven.cz/sk/benesky) · [Čarták](https://zpusteven.cz/sk/cartak) · [Priehrada Horní Bečva](https://zpusteven.cz/priehrada-horna-becva) · [Vyhliadky nad lomom](https://zpusteven.cz/vyhliadky-nad-lomom) · [Šorštýn](https://zpusteven.cz/sk/sorstyn) · [Kudlačena](https://zpusteven.cz/sk/kudlacena) · [Pod Juráškou](https://zpusteven.cz/sk/pod-juraskou) · [Poskla](https://zpusteven.cz/sk/poskla) Mapa okolia ### Ako sa sem dostať Najpohodlnejšie je prísť **po červenej hrebeňovke od Soláne** - pri [Čartáku](https://zpusteven.cz/sk/cartak) je zastávka **Hutisko-Solanec, Čarták, Sedlo** a hrebeň odtiaľ ďalej takmer nestúpa. Od východu sa ide tou istou značkou od [rázcestia Benešky](https://zpusteven.cz/sk/benesky) zhruba dva kilometre. 1. 1 #### Horní Bečva, rázcestník pri priehrade štart • 545 m n. m. Nechajte auto dole a nájdite zelenú značku. Nahor žiadna cesta nevedie - pri priehrade je zastávka **Horní Bečva, přehrada**. 2. 2 #### Výstup po zelenej ~3,5 km • stúpanie 275 m Stále stúpanie lesom z údolia na hrebeň. Je to najkratšia cesta nahor, zato najstrmšia - počítajte s hodinou a pol. 3. #### Sedlo Pod Kotlovou cieľ • 820 m • ste tu Zelená tu končí. Stoja tu **obe zachované chalupy samoty Jezerné** a v sezóne z jednej býva otvorené okienko s občerstvením. 4. ↓ #### Kam ďalej: vrchol Kotlovej 700 m po červenej na východ Vrchol je zalesnený a bez výhľadu - rozhľady ponúkajú lúky pred ním, nie samotný vrchol. [Celá trasa: Z Horní Bečvy na Kotlovou](https://zpusteven.cz/turisticke-trasy/horni-becva-kotlova) Zdola je to výrazne náročnejšie - zelená značka od priehrady stúpa do sedla o **275 metrov**. Obec Prostřední Bečva opisuje ešte vlastnú variantu prístupu cez časť obce Adámky, tú na mape zakreslenú nemáme. ### Čo vedieť pred cestou #### Vrchol je slepý Samotná Kotlová je **zalesnená a bez výhľadu**. Rozhľady ponúkajú lúky na hrebeni **pred vrcholom** - na Javorníky aj na najvyššie beskydské hory. #### Najľahšie po hrebeni Od **Soláne** je to nenáročná hrebeňová chôdza. Výstup **z Prostřední Bečvy po zelenej** je pre prevýšenie výrazne ťažší - počítajte s prudkým stúpaním po lesnom chodníku. #### Informácie až v sedle Na vrchole nie je nič. **Rázcestník a informačný panel** stoja až v sedle asi 700 metrov západne - dá sa tam aj sadnúť. #### Najbližšie zázemie **Okienko s občerstvením** pri chalupe v sedle býva otvorené len v sezóne. Verejné toalety na hrebeni nie sú. #### Chalupy sú súkromné Stavania v sedle sú **obývané a súkromné**. Lúka okolo nich nie je verejné táborisko - prejdite a nechajte ľuďom pokoj. Na závěr ## Doplňující info a test znalostí ### Rychlá rekapitulace **Aká je Kotlová vysoká a je z nej výhľad?** Vrchol má 870 metrov nad morom. Výhľad z neho nie je - je zalesnený. Rozhľady ponúkajú hrebeňové lúky pred vrcholom. **Čo bolo Jezerné?** Horská samota v sedlách pod Kotlovou. Vznikla na rovnomennej javořine - ohradenom horskom pasienku - a tvorili ju pasekárske usadlosti. Ešte roku 1930 ju miestopis Československej republiky viedol ako samotu v obci Horní Bečva. Roku 1962 zbúrali posledné družstevné stavanie a pasienky zalesnili. **Je to to isté Jezerné ako údolie v obci Velké Karlovice?** Nie, ale súvisia spolu. Oboje má meno po jazere v závere karlovického údolia. Samota Jezerné stála hore na hrebeni, v sedlách pod Kotlovou, a zanikla; údolie Jezerné leží dole na karlovickej strane a je to dnes rekreačná oblasť. Javořina, z ktorej samota vznikla, siahala cez hrebeň až k tomu údoliu. **Prečo sa miestu dnes hovorí Kotlová, a nie Jezerné?** Pretože Kotlová je názov hory, rázcestníka aj sedla pod ním - Jezerné z máp zmizlo spolu so samotou. Pritom aj dobové názvy usadlostí odkazovali na horu: najstaršej z nich sa hovorilo Stará Kotlová. **Čo je javořina?** Ohradený horský pasienok. Keď vrchnosť koncom 17. storočia začala regulovať voľné pasenie oviec v horách, sústredila ich práve na takto vymedzené plochy. Javořina Jezerné mala 135 hektárov a roku 1700 ju vrchnosť predala do dedičného nájmu. **Prečo sa hora volá Kotlová?** Istota nie je. Archívna štúdia odvodzuje meno od tvaru príkrych úbočí s hlboko zarezanými potokmi, ktoré mohli pripomínať kotle. Informačný panel v sedle ponúka druhý výklad - podľa starých „vykotlaných“ stromov s dutinami. **Ako sa na Kotlovú dostanem najľahšie?** Po červenej hrebeňovke od Soláne, kde je zastávka Hutisko-Solanec, Čarták, Sedlo - hrebeň odtiaľ ďalej takmer nestúpa. Od východu sa ide tou istou značkou od rázcestia Benešky asi dva kilometre. Výstup z Prostřední Bečvy po zelenej je pre prevýšenie náročný. Kam ďalej ## Krajina, ktorú urobilo hospodárenie Hrebeňové lúky vzniknuté pastvou sú v Beskydách bežné. Čo lúka, to iný príbeh. [Benešky](https://zpusteven.cz/sk/benesky) - Lúky, ktoré sa zachrániť podarilo · Dva kilometre po hrebeni na východ. Tamojšie pasienky by dopadli rovnako ako tie na samote Jezerné - od roku 2003 ich však znovu kosia. · Přejít na stránku → [Čarták](https://zpusteven.cz/sk/cartak) - Západný koniec hrebeňovky · Sedlo na Soláni so zastávkou Hutisko-Solanec, Čarták, Sedlo - odtiaľto vedie najpohodlnejšia cesta na Kotlovú. · Přejít na stránku → [Kudlačena](https://zpusteven.cz/sk/kudlacena) - Keď sa prestane hospodáriť · Rašelinná lúka nad obcou Horní Bečva, ktorú takmer zabilo odvodnenie a koniec kosenia. Iné miesto, rovnaká zápletka. · Přejít na stránku → [Poskla](https://zpusteven.cz/sk/poskla) - Otisk troch spôsobov hospodárenia · Prírodná pamiatka, na ktorej je dodnes vidieť rozdiel medzi lúkou kosenou, pasienkom a rašeliniskom. · Přejít na stránku → --- Zdroj: [Kotlová a zaniknutá samota Jezerné | Vsetínske vrchy](https://zpusteven.cz/sk/kotlova) - zPusteven.cz. Pri citovaní uveďte odkaz na stránku.