Prečo sem zájsť
Čistinka s krížom a hraničným kameňom
Žiadna zrúcanina, žiadne základy. Len čistinka v lese, kríž a kameň. Hodorf je miesto na premýšľanie o tom, ako ľahko zmizne celá dedina - a ako dlho po nej vydrží meno.
Sedlo vo Veřovických vrchoch • Zubří • 685 m n. m.
Hodorf
Dedina, ktorá zmizla. Sedlo, po ktorom sa chodí ďalej.
Sedlo s dávnou minulosťou
Hodorf je sedlo. Práve preto tu v stredoveku najskôr stála dedina Hondorf - „vysoko položená dedina“. Tá však zanikla.
Zostalo po nej len skomolené meno na plechovej tabuli, hraničný kameň dvoch panstiev a kríž pri ceste, po ktorej chodili pútnici zo Zubří do Mořkova.
Čo nevynechať
Kameň vedľa kríža
Nenápadný kamenný stĺpik pri kríži je hraničný kameň zo 17. storočia s tesanými písmenami. Oddeľoval dve panstvá - a dodnes tadiaľ vedie hranica dvoch krajov.
Kedy vyraziť
Celoročne, s vlastným občerstvením
Sedlo je celé zalesnené. Namiesto výhľadov je tu tieň a pokoj. Odpočívadlo s lavicami na mieste je, občerstvenie ani pitnú vodu tu nenájdete.
Príbeh sedla a zaniknutej dediny Hondorf
Sedlo je diera v hradbe hôr. Všetko ostatné na Hodorfe je len dôsledok - cesty, ktorá tadiaľ musela viesť.
Priechod cez hrebeň
Tadiaľto sa chodilo
Veřovické vrchy sú hrebeň oddeľujúci valašskú stranu od novojičínskej. Najjednoduchšie sa prejde v niektorom z nižších miest medzi vrchom Hodorf (766 m) a vrchom Krátká. Sedlo Hodorf leží vo výške 685 metrov a od dávnych čias bolo spojnicou medzi južnou a severnou stranou hrebeňa.
Cesta tadiaľto viedla od Veřovic cez sedlo do Zubří a ďalej k pútnickému miestu v Zašovej. Bola to jediná rozumná možnosť, ako sa dostať z jedného údolia do druhého bez niekoľkohodinovej zachádzky. Dnes tadiaľto prechádza žltá turistická značka zo Zubří do Mořkova a po hrebeni ju kríži červená diaľková trasa E3.
Kúsok pod sedlom vyviera studnička Hodorf. Voda pri ceste a priechod cez hrebeň - to sú dve vlastnosti, vďaka ktorým sa tu v stredoveku dalo žiť.
Hondorf
Vysoká dedina, po ktorej zostalo len meno
Niekde pod sedlom, najskôr neďaleko prameňa, kde dodnes vyviera studnička, stávala stredoveká dedina Hondorf - v prameňoch vedená aj ako Hochdorf, česky Vyšová, teda „vysoko položená dedina“. Zemské dosky ju prvý raz spomínajú v roku 1348 a pri predaji rožnovského panstva v roku 1502 ju pramene už uvádzajú ako pustú. Prečo sa vyľudnila, nehovoria.
Zostalo po nej meno. Hondorf sa v ústach miestnych obrúsil na Hodorf a prešiel na sedlo (kopec nad ním) aj na studničku - tú istú, pri ktorej dedina najskôr stávala. Presné miesto však archeológia zatiaľ neurčila: štyri keramické črepy z povrchového prieskumu môžu podľa nálezcov rovnako dobre súvisieť so starou cestou cez hrebeň ako s osídlením.
Rozkliknout čo po dedine zostalo v zemiSbalitasi 1 minúta čítania
Po Hodorfe nie je na povrchu vidieť nič - žiadne murivo, žiadne valy. Dedina sa však archeológom pripomenula v roku 2017, keď tu prebehol povrchový prieskum: hľadanie predmetov, ktoré na povrch vyniesla erózia, orba alebo zver, bez jediného rýpnutia lopatou. Našli sa pri ňom zlomky stredovekej keramiky - črepy nádob, ktoré mohli zostať po dedine, ale rovnako dobre po ľuďoch prechádzajúcich starou cestou cez hrebeň.
- prvá písomná zmienka o dedine
- 1348
- dedina je vedená ako pustá
- 1502
- povrchový prieskum Hodorfu
- 2017
Hranica
Kameň deliaci panstvá aj kraje
Vedľa kríža stojí nenápadný kamenný stĺpik. Je to hraničný kameň z druhej polovice 17. storočia a označoval miesto, kde sa stretávali dve panstvá: rožnovsko-krásenské na južnej strane a novojičínsko-štramberské na severnej.
Severné panstvo Nový Jičín a Štramberk daroval v roku 1624 cisár Ferdinand II. jezuitskej reholi a jeho výnosy mali vydržiavať ferdinandský konvikt v Olomouci (školu pre katolíckych mládencov). Kto v sedle prekročil kameň, prešiel zo šľachtického panstva do cirkevného.
Dnes tadiaľto vedie hranica Zlínskeho a Moravskosliezskeho kraja a kopíruje presne tú starú panskú. Kameň je zároveň vzácna epigrafická pamiatka.
Čo je do kameňa vytesané
- Južná strana
BFHVZ
Bernhard Ferdinand Herr von Zierotin - pán rožnovsko-krásenského panstva.
- Severná strana
(F) FII IHS
Fundácia cisára Ferdinanda II. a skratka mena Ježiš, doplnená symbolom troch klincov a kríža vystupujúceho z písmena H.
Čítanie a výklad podľa štúdie J. Anlaufa a P. Lasztoviczu (Acta musealia, 2021).
Kríž a pútnici
Sľub, ktorý sa splnil za splašenými koňmi
Nad sedlom, pri ceste pod stromami, sa z vysokého kamenného podstavca dvíha železný kríž. Podľa legendy ho postavil sedliak z Mořkova. Ťahal po svahu klády, kone sa mu splašili a rozbehli sa z kopca dolu; v tom zmätku vraj stihol vykríknuť prosbu k Panne Márii so sľubom, že ak to dobre dopadne, postaví tu z vďaky kríž. Dopadlo to - a kríž stojí.
Ešte v päťdesiatych rokoch 20. storočia tu pri kríži stávala drevená búda, v ktorej sa predávalo občerstvenie pútnikom, ktorí šli zo Zubří cez hory na tradičnú aprílovú púť k svätému Jurajovi do Mořkova. Sedlo bolo zastávkou uprostred cesty: kríž, voda a niečo na jedenie.
Časová os
Od horskej dediny k rázcestiu v lese
Šesť storočí v sedle, kadiaľ vždy viedla cesta. Od prvých zmienok o dedine Hondorf až po dnešnú hranicu dvoch krajov.
1348
Dedina Vyšová
Zemské dosky prvý raz pripomínajú dedinu Vyšová - tú, ktorú neskoršie pramene vedú ako Hondorf. Žije sa tu z toho mála, čo horská poloha dovolí.
1502
Dedina je vedená ako pustá
Pri predaji rožnovského panstva sa Hondorf uvádza ako pustý. Kedy presne zanikol a prečo, pramene nehovoria; zostane po ňom len meno, ktoré sa obrúsi na Hodorf.
1624
Jezuiti na severnej strane
Cisár Ferdinand II. dáva panstvo Nový Jičín a Štramberk jezuitskej reholi. Výnosy majú vydržiavať ferdinandský konvikt v Olomouci.
2. pol. 17. storočia
Hraničný kameň
V sedle sa objavuje kameň s tesanými písmenami BFHVZ a FII IHS - hranica medzi panstvom rožnovsko-krásenským a novojičínsko-štramberským.
50. roky 20. storočia
Búda pri kríži
Pri kríži ešte stojí drevená búda s občerstvením pre pútnikov, ktorí idú zo Zubří na aprílovú púť k sv. Jurajovi do Mořkova.
2017
Črepy pod mačinou
Povrchový prieskum Hodorfu prináša zlomky stredovekej keramiky - hmatateľný dôkaz, že tu dedina naozaj stála.
dnes
Rázcestie a hranica krajov
Sedlom prechádza žltá značka zo Zubří do Mořkova, po hrebeni červená diaľková trasa E3 - a tá istá línia, kadiaľ kedysi viedla hranica panstiev, delí dnes Zlínsky a Moravskosliezsky kraj.
Na závěr
Doplňující info a test znalostí
Rychlá rekapitulace
Čo je Hodorf?
Sedlo vo Veřovických vrchoch, najnižšie miesto hrebeňa vo výške 685 m n. m. Odjakživa tadiaľto viedla cesta medzi valašskou a novojičínskou stranou hôr.
Odkiaľ pochádza meno Hodorf?
Zo stredovekej dediny Hondorf („vysoko položená dedina“), doloženej v roku 1348. V roku 1502 je už vedená ako pustá - zostalo po nej len skomolené meno.
Čo znamená hraničný kameň vedľa kríža?
Kameň z druhej polovice 17. storočia delil panstvo rožnovsko-krásenské a novojičínsko-štramberské. Tá istá línia dnes tvorí hranicu Zlínskeho a Moravskosliezskeho kraja.
Prečo sa pri kríži ešte v 50. rokoch 20. storočia predávalo občerstvenie?
Stávala tu drevená búda pre pútnikov, ktorí chodili zo Zubří cez hory na aprílovú púť k svätému Jurajovi do Mořkova.
Závěrečný kvíz
Otázka 1 z 6
Čo je Hodorf predovšetkým?
Rysík→Kúsok vyššie je kvíz, skúsime ho?
Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Uložte si Hodorf medzi obľúbené miesta
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Niečo tu nesedí?
Navrhnite presnejšie znenie.