Národná prírodná rezervácia • CHKO Beskydy
NPR Kněhyně – Čertův mlýn
Najprísnejšie chránená rezervácia Beskýd: vyše 198 hektárov prirodzeného horského lesa a najbohatší pseudokras v ČR.
Na hrebeni Radhošťskej hornatiny stoja vedľa seba dva najvyššie beskydské vrcholy zlínskeho pomedzia - Kněhyně (1 257 m) a Čertův mlýn (1 206 m). Delí ich len plytké sedlo a spája ich jedna národná prírodná rezervácia, ktorá chráni prirodzené horské lesy a najbohatší pseudokras v Česku.
Južný vrchol • najvyšší bod Zlínskeho kraja
Čertův mlýn1 206 m
Hora, ktorá sa hlbinným plazením rozovára - skalné koryto, rozsadliny, pseudokrasové jaskyne a na konci stometrového žľabu Čertův stůl. K nemu sa viaže povesť o čertovom mlyne aj spor o dolmen.
Otvoriť stránku →
Severný vrchol • vyšší z dvoch
Kněhyně1 257 m
Vyšší z oboch vrcholov, na hranici s Moravskosliezskym krajom. Na jeho svahoch je rezervácia prírodne najbohatšia; značka na samotný vrchol bola zrušená a vrchol je neprístupný.
Otvoriť stránku →Prirodzený horský les na strmých svahoch
Ministerstvo kultúry rezerváciu vyhlásilo 19. januára 1989 na ploche necelých 199 hektárov. V CHKO Beskydy je tretia najväčšia a v medzinárodnej klasifikácii patrí medzi prísne prírodné rezervácie (IUCN Ia). Leží v katastroch obcí Čeladná (okres Frýdek-Místek) a Prostřední Bečva (okres Vsetín).
Chráni sa tu jedinečný zvyšok prirodzených horských lesov na veľmi strmých kamenistých svahoch s pseudokrasovými javmi. Na plochých vrcholoch oboch hôr rastú zakrpatené jarabinové smrečiny, na prudkých zrázoch pod nimi smrekovo-jedľové bučiny. Najstaršie porasty majú vyše poldruha storočia.
Vzácna horská príroda
Z rastlín je najcennejšia prilbica tuhá moravská, ktorá v Česku rastie len v Moravsko-sliezskych Beskydách, a v najvyšších polohách vzácny ker ríbezľa skalná. V balvanitej sutine žije slepá bystruška Duvaliopsis pilosella stobieckii - jediná slepá bystruška v Česku, karpatský prvok, ktorý sa okrem niekoľkých beskydských vrcholov nikde inde v krajine nevyskytuje.
Rezerváciou sa pohybuje rys ostrovid, v posledných rokoch sa tu aj viackrát objavil medveď hnedý. Do začiatku 80. rokov sa v okolí hory Čertův mlýn pravidelne rozmnožoval hlucháň hôrny; les mu tu vyhovuje dodnes, lenže vyrušovanie ho z neho vytlačilo a v Beskydách ho zostáva posledných pár jedincov. Od roku 2017 populáciu posilňuje podnik Lesy ČR vtákmi z odchovne v Krásnej pod Lysou horou.
Čo sa hore rozostúpi, dole pokračuje
Obe hory stoja na mäkkých godulských pieskovcoch, ktoré sa pod vlastnou váhou pomaly zosúvajú a trhajú do rozsadlín - geológovia tomu hovoria hlbinné plazenie. Kde sa hornina rozostúpi, vznikajú pseudokrasové jaskyne: dutiny bez vody a kvapľov, akých má Česko najviac práve tu.
Jaskýň je v rezervácii päť, všetky na južnom vrchole. Najdlhšia, Čertova díra, meria 74 metrov; kúsok od nej sa prepadá Kněhyňská propast - s 57,5 metra najhlbšia pseudokrasová priepasť v Česku. Tunajšie podzemie patrí k najvyššie položeným českým zimoviskám netopierov.
- Čertova díra (najdlhšia jaskyňa)
- 74 m
- Kněhyňská propast - najhlbší pseudokras v ČR
- 57,5 m
- pseudokrasových jaskýň na hore Čertův mlýn
- 5
Chodí sa len po značených cestách
- Územie je prísna prírodná rezervácia - chodí sa výhradne po značených cestách. Chodník na vrchol Kněhyně ochranári zrušili v roku 2007, vrchol je neprístupný.
- Skalné útvary a jaskyne (Čertův stůl, Čertova díra) ležia mimo značky - nevstupuje sa k nim.
- Zber, táborenie ani vjazd sem nepatria. Zvláštny pokoj vyžadujú jaskyne v zime - sú to zimoviská netopierov.
- V rezervácii nie je občerstvenie ani toaleta. Najbližšie zázemie má sedlo Pustevny.