Prečo sem ísť
Vrchol najvyššej hory Zlínskeho kraja
Čertův mlýn (1 206 m) je najvyšší vrchol Zlínskeho kraja aj okresu Vsetín. Značená cesta vedie priamo cez rozpadajúci sa vrchol - cestou uvidíte skalné výchozy, trhliny, odsadnuté bloky.

Hora v NPR Kněhyně – Čertův mlýn • Prostřední Bečva • 1 206 m n. m.
Najvyššia hora Zlínskeho kraja sa pod vrcholom pomaly trhá. Na konci tej trhliny stojí Čertův stůl - ľudia si ho nedokázali vysvetliť inak než čertom.
Čertův mlýn je najvyššia hora Zlínskeho kraja (1 206 m n. m.). Jej vrchol sa trhá hlbinným plazením a zostávajú po ňom dva nápadné útvary: stometrové skalné koryto ako vytesaný mlynský náhon a kúsok od neho kamenná doska na dvoch sokloch. Ľudia si ich nevedeli vysvetliť - koryto preto pripísali čertovmu mlynu a dosku jeho stolu. Oboje pritom vytvorila tá istá hora, ktorá sadá.

Prečo sem ísť
Čertův mlýn (1 206 m) je najvyšší vrchol Zlínskeho kraja aj okresu Vsetín. Značená cesta vedie priamo cez rozpadajúci sa vrchol - cestou uvidíte skalné výchozy, trhliny, odsadnuté bloky.
Kedy vyraziť
Rozvoľnený vrchol je najčitateľnejší na jar pred olistením a na jeseň. V zime je hrebeň náročný, po daždi klzký. Nočný pohyb v rezervácii sa nehodí - patrí zvieratám.
Čo nevynechať
Stometrový kamenný žľab ako vytesaný mlynský náhon, v skutočnosti vzniknutý rozostúpením blokov rozpadajúceho sa hrebeňa. Povesť v ňom videla čertovo dielo; na jeho konci sa nachádza Čertův stůl.





Hora sa trhá, kameň sadá - a ľudia si to rozprávali tak dlho, až z toho bol čert, mlyn a nevesta.
Hora, ktorá sa rozovára
Čertův mlýn je z godulských pieskovcov - tvrdej flyšovej horniny, kde pieskovce prevažujú nad mäkšími ílovcami. Pevná doska hore s poddajnejšími vrstvami nižšie je recept na nestabilný kolos.
Výsledkom je pomalé rozvoľňovanie vrcholu hlbinným plazením: masív sa zosúva, hornina sa trhá do rozsadlín a odsadnutých blokov a na ich plochy sa viažu jaskyne a priepasti.
Najnápadnejšie sa hora trhá kúsok pod vrcholom: na juh sa ťahá asi stometrový kamenný žľab, vzniknutý rozostúpením skalných blokov. Na jeho konci stojí Čertův stůl.
Kto dnes vrchol zdolá, stojí na hore, ktorá sa stále ešte rozovára. Rozvalené balvany, žľab ako vytesaný, doska na podstavcoch - všetko je to dielo jedného pomalého deja. Ľuďom to však kedysi nedávalo zmysel, a tak si našli iného vinníka.

Podzemie hory
V hore Čertův mlýn je päť pseudokrasových jaskýň dlhých 5 až 74 metrov. Vznikli rozovretím horniny pri rozvoľňovaní vrcholu.
Najväčšia z nich je Čertova díra asi 150 metrov juhojuhozápadne od vrcholu: 74 metrov dlhá a 30 metrov hlboká, výrazne zvislá, s dvoma vchodmi. Kúsok ďalej, už pri susednej Kněhyni, sa do hĺbky prepadá Kněhyňská propast - s 57,5 metra najhlbšia pseudokrasová priepasť v Česku.
Povesť
Sedliačka pod horou mala dcéru na vydaj, o ktorú nikto nestál - až sa raz nahnevala, že by si vzala aj čerta. Onedlho nato prišiel na priadky poľovnícky mládenec, chválil sa bohatstvom a o dcéru sa hlásil. Matka privolila pod jedinou podmienkou: do štyridsiatich ôsmich hodín, skôr než druhý raz zakikiríka kohút, postaví hore na vrchu mlyn, aby sa v ňom dalo hneď mlieť.
Starý strýko sa hneď prežehnal a spýtal sa, či si nevšimli konské kopyto. Od rána vraj po Bečvách chodí žobrák a skupuje všetky kohúty. Jedného teda schovali - a keď bol mlyn druhú noc takmer hotový, kohút po polnoci zakikiríkal. Čert spadol a dielo nedokončil. Po nedostavanom mlyne vraj zostali len balvany rozhádzané po vrchole (kamene zo stavby) a skalné koryto, kadiaľ mala tiecť voda na koleso - práve onen stometrový žľab pod vrcholom.
Dolmen, alebo dielo hory?
Doska s hmotnosťou šesť a pol tony leží na dvoch kamenných sokloch tak pravidelne, až to zvádza k myšlienke ľudského diela. Hovorí sa o nej ako o pohanskom obetnom stole aj pravekom astronomickom zariadení - najčastejšie však ako o dolmene, pravekom „kamennom stole“, aké stoja po celej Európe.
K astronomickej verzii sa priklonil docent Jan Folprecht, ktorého výklad sa dostal až na informačnú tabuľu na vrchole: podľa neho ide o megalitickú stavbu, azda kultovú. Ponúka aj pozorovanie, ktoré znie lákavo - os stola mieri na Radhošť a z dutiny by sa dal cez rovnodennosti sledovať západ slnka nad jeho vrcholom. Archeologický výskum, ktorý by to potvrdil, však neprebehol.
Druhý tábor v doske vidí dielo samotnej hory - a má pre seba tú istú vec ako pri koryte o kus vyššie: rozvoľnený vrchol, odsadnuté bloky godulského pieskovca a náhodu, ktorá ich poskladala do tvaru stola. Trhliny a rozvalené kvádre sú tu na každom kroku, takže prírode sa to dá veriť ľahko. Istotu nemá zatiaľ nikto a možno je to tak dobre: hádanka drží horu pri živote už po generácie.

Časová os
krieda
V karpatskom mori sa ukladajú godulské pieskovce - tvrdá flyšová hornina, z ktorej je celý masív hory Čertův mlýn.
vrásnenie Karpát
Horniny sa stláčajú do vrás a presúvajú na seba - tak vzniká chrbát Radhošťskej hornatiny s vrcholmi nad 1 200 m.
dodnes
Vrchol pomaly praská a zosúva sa: vznikajú trhliny, zosuvy a jaskyne. Ťahá sa z neho stometrový skalný žľab a na jeho konci Čertův stůl.
19. 1. 1989
Vzniká NPR Kněhyně – Čertův mlýn (necelých 199 ha) - tretia najväčšia rezervácia v CHKO Beskydy.
2001
Doc. Jan Folprecht publikuje výklad, že Čertův stůl je megalitická stavba orientovaná k Radhošťu. Text sa dostáva na informačnú tabuľu na vrchole.
2002
Ochrancovia prírody otvárajú 7 km dlhý chodník s deviatimi zastaveniami z Martiňáku na Pustevny.
Náučný chodníkKamenná doska odsadnutá na konci stometrového skalného koryta pod vrcholom Čertův mlýn (1 206 m, najvyššia hora Zlínskeho kraja). Vznikla rovnakým hlbinným plazením, ktoré horu trhá do rozsadlín.
Je to len hypotéza doc. Jana Folprechta z roku 2001, ktorá sa dostala na informačnú tabuľu na vrchole. Archeologický výskum neprebehol - isté nie je, či ide o prírodný útvar, alebo o stavbu.
Nie, leží mimo značenej cesty vnútri národnej prírodnej rezervácie, kde je pohyb povolený len po vyznačených trasách. Stôl preto stránka ukazuje v 360° prehliadke.
Áno, hora má pseudokrasové jaskyne a zimovisko netopierov - podrobne ich opisuje stránka Jaskyňa Cyrilka.
Otázka 1 z 6

Rysík→Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Navrhnite presnejšie znenie.
Čertův mlýn je len časť väčšieho celku. Súvisiace miesta a ich príbehy nájdete na nasledujúcich stránkach.

Celá rezervácia pohromade
Celá rezervácia ukrýva aj priepasť Kněhyňská propast - s hĺbkou 57,5 metra najhlbšiu pseudokrasovú priepasť v Česku.
Přejít na stránku →Sesterský vrchol tej istej rezervácie
Kněhyně (1 257 m), vyšší sused hory Čertův mlýn - jej vrchol tvorí jadro rezervácie a ľuďom je vstup zakázaný.
Přejít na stránku →Ten istý dej, o hrebeň vedľa
Trhlina rozovretá zosúvaním Radhošťského hrebeňa - druhá najdlhšia pseudokrasová jaskyňa v Česku. Zimovisko netopierov, rovnaké ako Čertova díra; ku vstupu s mrežou sa dá dôjsť.
Přejít na stránku →Múry za vrcholom
Zvyšky poľovníckej chaty arcibiskupských lesov v sedle za vrcholom - asi 497 m severne od stola po červenej, s vlastným 360° stanovišťom.
Přejít na stránku →Zastávka cestou
Jazierko, ktoré si beskydskí turisti v roku 1894 sami vykopali - dnes chránená vodná plocha s tromi druhmi mlokov. Leží na červenej kúsok od Pustevien, cestou na Čertův mlýn.
Přejít na stránku →Východiskový bod výletu
Parkovisko, lanovka aj autobus - logistiku celého výletu má na starosti sedlo Pustevny. Odtiaľto sú to na vrchol necelé tri kilometre.
Přejít na stránku →