Prečo sem ísť
Za nenápadnou dierou pol kilometra chodieb
Z Pustevien je to pár minút. Uvidíte priehlbinu v lese, rozpraskané pieskovcové bloky a mrežu vo svahu. Za ňou sa skrýva pol kilometra chodieb najdlhšej jaskyne Beskýd.

Jaskyňa • Pustevny • asi 1 000 m n. m.
Rozsadlina v hrebeni, ktorý sa pomaly rozvoľňuje. 2. najdlhšia jaskyňa v ČR a zimovisko netopierov.
Pár sto metrov od Pustevien sa v lesnej priehlbine nachádza úzky zamrežovaný otvor. Za ním sa rozbieha 568 metrov chodieb najdlhšej jaskyne Beskýd a druhej najdlhšej pseudokrasovej jaskyne v Česku. Nevymlela ju voda: rozovrel ju svah hrebeňa, ktorý sa pomaly sunie dole. Jaskyňa je neprístupná.

Prečo sem ísť
Z Pustevien je to pár minút. Uvidíte priehlbinu v lese, rozpraskané pieskovcové bloky a mrežu vo svahu. Za ňou sa skrýva pol kilometra chodieb najdlhšej jaskyne Beskýd.
Čo si pri tom predstaviť
Chodby nevymlela voda. Sú to rozsadliny - trhliny, ako sa svah hrebeňa Radhošťa po mäkkých ílovcoch pomaly zosúva. Jaskyňa rastie s pohybom hory a stále sa mení.
Prečo je zatvorené
Vstup do jaskyne nie je bezpečný. Jaskyňa sa stále hýbe a jej bloky sa rútia. V zime tu navyše spia vzácne netopiere, ktoré vyrušenie stojí životne dôležitú energiu.
Pol kilometra chodieb, ktoré nevymlela voda: jaskyňa, povesti a netopiere pod Pustevnami
Ako vznikla
Beskydy tvorí flyš - vrstvy tvrdých godulských pieskovcov preložené mäkkými ílovcami. Ílovce fungujú ako klzné plochy: pieskovcové bloky po nich pomaly zbiehajú zo svahu a hrebeň sa rozvoľňuje.
Tam, kde sa masív roztrhne, zostanú pukliny, z ktorých vzniká rozsadlinová jaskyňa. Takou je aj Cyrilka: sieť trhlín v troch poschodiach prepojených prielezmi. Niekde sú chodby vysoké sotva pár desiatok centimetrov, inde až osem metrov, miestami sa zužujú do úzkych škár. Tým sa beskydské jaskyne líšia od krasových: ich chodby sledujú zvislé pukliny v pieskovci - steny bývajú takmer rovné. Práve preto v nich ľudia odjakživa tušili skôr ľudské výtvory než dielo prírody.
Takých trhlín je hrebeň Radhošťa plný - odjakživa sa im hovorí Radhošťské ďůry. Speleológovia ich tu napočítali okolo tridsať.

Povesti
Jaskyniam sa na Valašsku hovorilo ďůry a tie radhošťské boli odjakživa opradené povesťami. Vnútri hory vraj bola obrovská jaskyňa s potokom, cez neho kamenná lávka a na nej pes alebo drak strážiaci poklad pohanských kňazov. Podľa bájí, ktoré v Rožnove pozbieral Beneš Metoděj Kulda, viedli z Radhošťa tri chodby - jedna až k Velehradu, druhá k Jablunkovu, tretia do Uhorska.
„Najstaršie zachované správy o jaskyniach na hrebeni Radhošťa pochádzajú z roku 1639.“J. Skutil, Radhošťské ďůry (1957)
Pastieri ďůry používali prakticky - ako pivnicu na mliečne výrobky a úkryt pred nečasom. Bádatelia sa do nich púšťali od 19. storočia: roku 1895 dal František Přikryl rozšíriť vchod do Cyrilky. Bol presvedčený, že podzemie pokračuje až k jaskyni Volářka pod Radhošťom, štyri kilometre ďaleko - čo sa však nepotvrdilo.
Objavovanie
Sústavný výskum vedie od roku 1969 speleologický klub ORCUS Bohumín (ZO ČSS 7-01). V roku 1976 sa speleológom podarilo preniknúť do „Nové části“ a jaskyňa sa predĺžila o 210 metrov na 375 metrov.
Potom prišla dlhá pauza a po nej tri objavné roky. Pri novom mapovaní v roku 2011 sa našli ďalšie rozsadlinové chodby aj prepojenia medzi známymi vetvami: dĺžka vyskočila na 511 metrov. Na konci roku 2012 speleológovia vypratali sutinu a pretlačili sa do úzkej pukliny (dnes Kašingova chodba) - dĺžka vzrástla na 535 metrov. Objavy v roku 2015 posunuli súčet na 552 metrov a ďalšia prolongácia v roku 2022 na dnešných 568 metrov.
Vďaka postupným objavom je dnes Cyrilka druhou najdlhšou pseudokrasovou jaskyňou v Česku - dlhšia je len Teplická jaskyňa v Adršpašsko-teplických skalách (1 065 m). Geofyzikálne meranie naznačuje, že ďalšie neznáme rozsadliny sa skrývajú vyššie vo svahu.
Živá hora
Cyrilka nie je ustálená jaskyňa a nikdy ustálená nebude. Stále sa mení: chodby sa otvárajú aj zatvárajú a stropy sa môžu rútiť; vchod bol naposledy zavalený v roku 1998. Práve preto je vstup nebezpečný a uzatvára ho mreža.
Dlho sa malo za to, že chodby vedú len tesne pod povrchom - presné zameranie v roku 2011 však ukázalo, že dno jaskyne leží až 16 metrov pod zemou. Hlbšie vo vnútorných chodbách visia zo stropu drobné biele brčká - jediná tunajšia „kvapľová“ výzdoba. Nevznikli zrážaním vápenca ako v bežných jaskyniach, ale z vápnitého tmelu vylúhovaného z pieskovca.
Časová os
1639
Z tohto roku pochádzajú najstaršie zachované správy o jaskyniach na hrebeni Radhošťa. Ľudovo sa im hovorí ďůry a opriadajú ich povesti o pokladoch.
1895
František Přikryl dáva rozšíriť vstup do Cyrilky a jaskyňu preskúmava. Mylne sa domnieva, že podzemie pokračuje až k jaskyni Volářka pod Radhošťom.
1953
D. Tučník publikuje prvý spoľahlivý plán jaskyne aj vysvetlenie jej vzniku zo svahových pohybov.
1969
Do jaskyne prichádza speleologický klub ORCUS Bohumín - mapovanie, sledovanie mikroklímy, pohybov blokov a netopierov pokračuje dodnes.
1976
Prienik do dovtedy neznámych priestorov predlžuje jaskyňu o 210 metrov na 375 metrov.
1996
Netopiere sa začínajú pravidelne sčítať. V zimovisku dominuje kriticky ohrozený podkovár malý.
1998
Pohyb skalných blokov naposledy zavalil vstup do jaskyne - pripomienka toho, že hora sa stále hýbe.
2011
Presné meranie odhaľuje ďalšie chodby aj prepojenia medzi vetvami. Ukazuje sa tiež, že dno jaskyne leží 16 metrov pod povrchom.
2012
Po vyprataní sutiny sa speleológovia pretláčajú do úzkej pukliny; za ňou nasledujú plazivky a malý dóm.
2015
Ďalšie objavy predlžujú jaskyňu na 552 metrov.
2022
Prolongácia speleologického klubu ORCUS posúva súčet na dnešných 568 metrov.
Vnútri panuje stále chladno a vlhko, po celý rok bez väčších výkyvov. Také stabilné prostredie je v prírode vzácne - a tak sa do Cyrilky stiahli aj tvory, ktoré inde nestretnete.
Zatiaľ čo mrvnatka tu žije celý rok, netopiere sú zimní hostia. Cyrilka patrí spolu s jaskyňami Kněhyňská jeskyně a Čertova díra k najvyššie položeným zimoviskám netopierov v Česku; sčíta sa tu pravidelne od roku 1996.

Podkovár malý
Rhinolophus hipposideros
Najpočetnejším zimným hosťom je kriticky ohrozený podkovár malý - jeden z našich najvzácnejších netopierov. Zatiaľ čo ostatné druhy sa cez zimu tisnú do škár, podkovár visí voľne za nohy a celý sa zahalí do širokých krídel ako do plášťa.
Takto zabalený a nehybný potom vyzerá trochu ako visiaca hruška - nenápadná kvapka, o ktorej by ste ani nepovedali, že je to spiace zviera. Prepnite si pohľad na fotke a uvidíte ho rozbaleného: s veľkými ušami a podkovovitým nosovým listom, podľa ktorého celá skupina podkovárov dostala meno.
Netopier prečkáva zimu na tukových zásobách, spánok prerušuje nerád. Každé vyrušenie ho stojí energiu, ktorú v mraze nemá kde doplniť - opakované prebudenie mu môže byť až osudné. Do zimoviska sa teda nechodí.
Takmer všetky patria do rodu Myotis - malé hnedé netopiere na nerozoznanie podobné. Prezradí ich až detail, ktorý na fotke splynie: výrez na uchu, dĺžka uší, lem štetiniek na blane alebo veľkosť. Preto pri každom druhu uvádzame rovno jeho poznávací znak.
Netopier obyčajný Myotis myotis
Náš najväčší netopier a po podkovárovi druhý najčastejší spáč Cyrilky - pozná sa hlavne podľa veľkosti.
Ucháč svetlý Plecotus auritus
Uši takmer také dlhé ako telo. Na zimu si ich harmonikovito zloží a schová pod krídla - trčia len špicaté tragusy.
Netopier vodný Myotis daubentonii
Loví tesne nad hladinou potokov a rybníkov; hmyz zbiera aj nohami a chvostovou blanou.
Netopier riasnatý Myotis nattereri
Na okraji chvostovej blany má hustý lem štetiniek - kefu, ktorou zhŕňa hmyz z listov. Odtiaľ „riasnatý“.
Netopier brvitý Myotis emarginatus
Pozná sa podľa drobného výrezu na okraji ucha, ktorý mu dal meno; srsť má do ryšava.
Netopier fúzatý Myotis mystacinus
Jeden z našich najmenších netopierov, s tmavou tvárou aj blanami.
Netopier Brandtov Myotis brandtii
Fúzatému taký podobný, že sa dlho mali za jeden druh; rozlíši ich až detail chrupu - chce to lupu.
Netopier veľkouchý Myotis bechsteinii
Veľké uši a mimoriadna vzácnosť - špecialista na staré listnaté lesy.
Za čas sledovania tu bolo zistených deväť druhov netopierov. Počet prezimujúcich sa rok od roka líši.
Nie. Vstup uzatvára mreža - dovnútra sa nechodí, jaskyňa je verejnosti neprístupná. Prezriete si ju len zvonku, vrátane 360° prehliadky na tejto stránke.
Z Pustevien je to pár minút chôdze lesom. K jaskyni však nevedie značená cesta, len vyšliapaný chodník.
Rozovreli ju trhliny vo svahu, ktorý sa pomaly zosúva po mäkkých ílovcoch (hlbinné plazenie) - typický beskydský pseudokras, nie kras vymletý vodou.
568 metrov chodieb (posledná prolongácia z roku 2022). Ide o najdlhšiu pseudokrasovú jaskyňu v Beskydách a druhú najdlhšiu v Česku.
Deväť druhov netopierov, najpočetnejší je kriticky ohrozený podkovár malý. Celoročne tu navyše žije vzácna mrvnatka, drobná mucha prispôsobená životu v podzemí.
Od jesene do jari tu hibernujú netopiere. Prebudenie ich stojí tukové zásoby, ktoré v mraze nedoplnia - preto sa pri vstupe nehluči a nesvieti dovnútra.
Otázka 1 z 4
Rysík→Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Navrhnite presnejšie znenie.