Prečo sem ísť
Symbol Valašska
Socha stojí voľne na hrebeni - stretnete ju, či už idete z Pustevien na Radhošť, alebo naopak. Na hrebeňovke sa nedá minúť.
Socha • hrebeň Radhošťa • 1 105 m n. m.
Socha Radegasta
Slovanský pohanský boh slnka, hojnosti a úrody na hrebeňovej trase medzi Pustevňami a Radhošťom.
Socha, ktorú sa nedá minúť
Na hrebeňovej trase z Pustevien na Radhošť stojí v polovici cesty socha Radegasta, jedného zo symbolov Valašska. Socha Radegasta v podobe, akú poznáme, je dielom akademického sochára Albína Poláška, rodáka z Frenštátu pod Radhoštěm.
Dnešná socha na hrebeni je žulová replika z roku 1998; oba pôvodné odliatky prežili a stále sú k videniu.
Čo nevynechať
Detaily, ktoré zďaleka nevidno
Radegast má mužské telo a leviu tvár. Na hlave má prilbicu v podobe býčej hlavy s mohutnými rohmi. V pravej ruke drží roh hojnosti, v ľavej sa opiera o sekeru.
Kam za originálmi
Frenštát pod Radhoštěm a Zoo Praha
Originál z hrebeňa je k videniu v úradných hodinách vo vestibule radnice vo Frenštáte pod Radhoštěm. Druhý odliatok, nájdený po rokoch v záhrade zlievárne, nájdete v Zoo Praha.
Žulová replika sochy Radegasta na hrebeni
Príbeh sochy Radegasta
Betón, blesk, žula: príbeh sochy na hrebeni
Dielo
Boh slnka, hojnosti a úrody od frenštátskeho rodáka
Albín Polášek (1879–1965), rodák z Frenštátu pod Radhoštěm a profesor Akadémie umenia v Chicagu, začal na Radegastovi pracovať už v roku 1924 v Amerike, kde vzniklo niekoľko variantov diela. Konečnú podobu dostala socha až v roku 1930 v prenajatom pražskom ateliéri. Ten istý sochár daroval Radhošťu aj súsošie Cyrila a Metoda - jeho príbeh rozpráva stránka Radhošťa.
Polášek Radegasta poňal ako mužské telo s levou tvárou a prilbicou v podobe býčej hlavy s rohmi; v jednej ruke drží roh hojnosti, v druhej sekeru. Taká podoba je čisto Poláškova výtvarná predstava - žiadna doložená podoba božstva spájaného s Radhošťom neexistuje. Sochu Polášek venoval Pohorskej jednote Radhošť.
Na podstavci je vytesaný nápis RADHOŠŤ, hoci socha stojí asi 2,5 km od skutočného vrcholu - názov patrí celému hrebeňu medzi Pustevňami a vrcholom, nie len jeho najvyššiemu bodu.
Odhalenie
Búrka deň pred slávnosťou
V roku 1930 dal Polášek na vlastné náklady dopraviť na hrebeň Radegasta aj súsošie Cyrila a Metoda, ktoré pre Radhošť vytvoril zároveň - okrem nákladného auta pomáhal záprah desiatich koní. Na otázku, načo toľká námaha a výdavky, odpovedal:
„Keď tu nebudete vy ani ja, tie sochy tu budú stáť naďalej. A ak sem občas zavíta pútnik, ktorý porozumie ich posolstvu, bude to odmenou pre pokoj mojej duše.“Albín Polášek pri prevoze sôch na Radhošť
Deň pred odhalením, 4. júla 1931, sa nad hrebeňom strhla búrka s krupobitím. Blesk pri strážnej službe pri soche zabil dvadsaťdvaročného vojína Karla Thana - a okamžite sa vyrojili špekulácie o prvej obeti pohanského boha. Na druhý deň sa vyčasilo a socha bola 5. júla 1931 na Slovanskej púti slávnostne odhalená.
- výška originálu
- 320 cm
- váha originálu
- 1,4 t
- pomáhalo dopraviť obe sochy na hrebeň
- 10 koní
Hora vs. socha
Súboj kameňa s horou
Umelý kameň vo výške vyše 1 100 metrov dlho nevzdoroval. Sochu poškodil úder blesku a v drsnom horskom počasí zvetrávala. Opravy v 80. rokoch chátranie len spomalili - spojenie starého a nového betónu nedržalo.
V roku 1995 bola socha demontovaná a prevezená do reštaurátorskej dielne v Leskovci u Vsetína. Akademický sochár Miroslav Machala s reštaurátormi Janom Sobkom a Miroslavom Zubíčkom podľa nej vytesali presnú kópiu zo žuly. Základom bol dvadsaťjedentonový blok privezený z lomu pri Sedlčanoch.
Žulová replika sa na pôvodné miesto vrátila 29. júna 1998. Práve ju dnes na hrebeni stretnete: vernú podobu originálu v rovnakej veľkosti, tentoraz v materiáli, ktorý horskému počasiu odolá.
- výška repliky
- takmer 3,3 m
- váha repliky
- 3,2 t
Originály
Pôvodní Radegastovia sa zachovali
Socha od začiatku existovala dvakrát. V zlievárni firmy Maška v Prahe - tej, z ktorej neskôr vyšla aj jazdecká socha Jana Žižku na Vítkove - vznikli podľa menšieho modelu dva zhodné odliatky z umelého kameňa: betónu so žulovou drvinou na železnej kostre.
Originál z hrebeňa bol po demontáži zreštaurovaný a dnes stojí vo vestibule radnice vo Frenštáte pod Radhoštěm - v rodnom meste svojho autora.
Druhý odliatok mal stáť v dome, ktorý si Polášek plánoval vo Frenštáte postaviť; k tomu nikdy nedošlo. O soche sa prestalo vedieť - až ju na prelome 50. a 60. rokov objavili robotníci pod nánosom zeminy a lístia v záhrade bývalej Maškovej zlievárne. Pravdepodobne tam bola ukrytá pred nemeckými okupantmi za druhej svetovej vojny. Po zreštaurovaní ju dostala darom Zoo Praha, kde stojí dodnes.
Z jednej sochy sú tak tri: replika na hrebeni, originál vo Frenštáte a jeho dvojča v pražskej zoo.
Časová os
Sto rokov jednej sochy
Od prvých variantov v Amerike v roku 1924 cez dramatické odhalenie až po žulovú repliku, ktorá na hrebeni stojí dnes.
1924
Prvé varianty v Amerike
Albín Polášek začína na Radegastovi pracovať; v USA vzniká niekoľko podôb diela.
1930
Odliatie a prevoz na hrebeň
V pražskom ateliéri vzniká konečná podoba, zlieváreň Maška odlieva dva zhodné exempláre. Sochu na hrebeň dopravuje nákladné auto so záprahom desiatich koní - spoločne so súsoším Cyrila a Metoda, ktoré Polášek pre Radhošť vytvoril zároveň.
1931
Slávnostné odhalenie
5. júla je socha odhalená na Slovanskej púti. Deň predtým pri nej blesk zabil vojaka strážnej služby.
~1960
Nález druhého odliatku
Robotníci objavujú v záhrade bývalej Maškovej zlievárne zabudnutý druhý originál, zrejme ukrytý za okupácie. Po reštaurovaní mieri do Zoo Praha.
80. roky
Opravy proti zvetrávaniu
Socha na hrebeni, poškodená bleskom a horským počasím, prechádza opravami; betónové záplaty však dlho nevydržia.
1995
Demontáž originálu z hrebeňa
Zvetraná socha putuje do reštaurátorskej dielne v Leskovci u Vsetína; podľa nej vzniká žulová kópia z bloku z lomu pri Sedlčanoch.
1998
Žulová replika na hrebeni
29. júna sa na pôvodné miesto vracia verná kópia zo žuly. Originál nachádza domov na radnici vo Frenštáte pod Radhoštěm.
Návšteva
Naplánujte si cestu k soche
Socha stojí voľne pri hrebeňovej ceste - návštevu najlepšie spojíte s Pustevnami a Radhošťom.
Kde to presne je
Na hrebeni, asi 1,5 km od Pustevien
Socha stojí priamo pri širokej hrebeňovej ceste z Pustevien na Radhošť, vo výške 1 105 m n. m. Od Pustevien k nej dôjdete zhruba za pol hodiny; na vrchol Radhošťa s kaplnkou sú od sochy ďalšie asi 2 km.
Otvoriť v mapách
Beskydský pas
Ste tu aj naživo?
Digitálna návšteva miesta sa vám do beskydského pasu už započítala. Pečiatku fyzickej návštevy si vyzdvihnite na mieste kliknutím na tlačidlo nižšie.
Prehliadač sa pri kliknutí jednorazovo spýta na polohu; overenie prebieha offline vo vašom zariadení, nikam sa neodosiela.
Ďalšie miesta v okolí (mimo trasy)
Trasa po hrebeni
Ako sa sem dostať: hrebeňovkou
K soche nevedie cesta - dostanete sa k nej hrebeňovkou z Pustevien na Radhošť, z jednej alebo druhej strany. Najkrajší príchod (asi 1,5 km) sa začína na Pustevniach. Celý výlet meria asi 4 km; trasu vidíte na mape.
- 1
Po hrebeni k soche Radegasta~1,5 km · ste tu
Vyberte sa po hrebeni k žulovej soche pohanského boha Radegasta od Albína Poláška - toho istého sochára, ktorý vytvoril aj súsošie pri kaplnke.
- 2
Od Radegasta ku kaplnke+2 km
Od sochy pokračujte ďalej po hrebeni ešte zhruba dva kilometre až na samotný vrchol Radhošťa. Výhľady na obe strany Beskýd si užijete prakticky po celú cestu.
Vrchol Radhošťa s kaplnkoucieľ
Najvyššie položená cirkevná stavba v Česku - a s ňou súsošie vierozvestov, hľadiace cez hrebeň späť k Radegastovi.
- ↓
Kam ďalej: zostup do Rožnovamožnosť bez auta
Nechcete sa vracať tou istou cestou? Od kaplnky môžete zísť po turistickom chodníku popri skanzene Valašské muzeum v přírodě do Rožnova pod Radhoštěm. Späť na Pustevny vás vyvezie autobus. Na mape je zostup naznačený čiarkovane.
Z opačnej strany: auto sa dá nechať aj v Rožnove pod Radhoštěm a hrebeňovku prejsť v protismere trasy Pustevny – Radhošť – Rožnov - od kaplnky k soche potom zostávajú asi 2 km. Celodenný výlet, na mape naznačený čiarkovane.
Čo vedieť pred cestou
Voľne prístupná po celý rok
Socha stojí voľne pri hrebeňovej ceste - žiadne vstupné ani otváracie hodiny.
Počasie na hrebeni
Stojíte v otvorenom teréne nad 1 100 m n. m. - počasie sa tu mení rýchlo a fúka aj v lete. Vrstva navyše sa hodí prakticky vždy.
Občerstvenie a toalety
Pri soche je bufet a kompostovacie toalety. Prevádzková doba bufetu je premenlivá - nespoliehajte sa na to, že bude otvorený.
Za originálmi do údolia
Pôvodná socha z roku 1931 stojí vo vestibule radnice vo Frenštáte pod Radhoštěm (prístupné v úradných hodinách), druhý odliatok je k videniu v Zoo Praha.
Na záver
Doplňujúce info a test znalostí
Rýchla rekapitulácia
Koľko existuje sôch Radegasta a kde ich nájdem?
Tri. Na hrebeni stojí žulová replika z roku 1998, originál z hrebeňa z roku 1931 je vo vestibule radnice vo Frenštáte pod Radhoštěm a jeho dvojča (druhý odliatok z tej istej formy) je v Zoo Praha.
Z čoho je socha, ktorú dnes na hrebeni stretnete?
Zo žuly. Je to presná kópia originálu, vytesaná v roku 1998 po tom, čo horské počasie a úder blesku poškodili pôvodnú sochu z umelého kameňa.
Kto sochu vytvoril a kedy ju prvý raz odhalili?
Frenštátsky rodák Albín Polášek, profesor Akadémie umenia v Chicagu. Slávnostne ju odhalili 5. júla 1931 na Slovanskej púti na Radhošti.
Ako sa k soche najľahšie dostanem?
Pešo po hrebeňovej ceste - od Pustevien asi 1,5 km, od kaplnky na Radhošti asi 2 km. Cesta k soche nevedie.
Záverečný kvíz
Otázka 1 z 3
Z akého materiálu je socha, ktorú dnes na hrebeni stretnete?
Rysík→Kúsok vyššie je kvíz, skúsime ho?
Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Uložte si Sochu Radegasta medzi obľúbené miesta
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Niečo tu nesedí?
Navrhnite presnejšie znenie.
Kam ďalej
Hrebeň a jeho okolie
Hrebeňovku a povesť o Radegastovi rozpráva susedná stránka o Radhošti. Ostatné miesta sú neďaleko na ceste k soche.
Hrebeňovka a povesť o Radegastovi
Radhošť s kaplnkou sv. Cyrila a Metoda
Cesta z Pustevien na Radhošť, vrchol s kaplnkou sv. Cyrila a Metoda a povesť o pohanskom bohovi, ktorého prezývku hora nesie - vyšší kontext, ktorý socha len dopĺňa.
Přejít na stránku →
Odkiaľ sa sem chodí
Brána Pusteven
Vstupná brána do areálu Pusteven s infocentrom, ktoré má na starosti logistiku výletu - auto, autobus, lanovku aj parkovanie.
Přejít na stránku →
Podzemie kúsok od sochy
Jaskyňa Cyrilka
Trhlina rozovretá zosúvaním hrebeňa, zimovisko netopierov - druhá najdlhšia pseudokrasová jaskyňa v Česku, len kúsok od Pustevien.
Přejít na stránku →
Zastávka cestou
Mořské oko
Jazierko, ktoré si beskydskí turisti v roku 1894 sami vykopali - dnes chránená vodná plocha s tromi druhmi mlokov, kúsok od Pustevien.
Přejít na stránku →