Prečo sem ísť
Kopanica so všetkým, čo k nej patrí
Roztrúsené drevenice, pastviny, ticho. K tomu zvonica a dolmen - dve stavby, ktoré osade dávajú duchovný i pietny rozmer. K tomu výhľady do údolia Javorníkov.

Horská osada • Javorníky • Makov
Miesto príbehov, ticha a pamäti krajiny.

Prečo sem ísť
Roztrúsené drevenice, pastviny, ticho. K tomu zvonica a dolmen - dve stavby, ktoré osade dávajú duchovný i pietny rozmer. K tomu výhľady do údolia Javorníkov.
Čo nevynechať
Zvonica ako jediná prežila vypálenie osady v roku 1944. Na lúke nad osadou stojí Dolmen života a smrti. Zastavte sa i pri pamätnom kameni s výzvou: zastav sa, pútnik.
Ako sa správať
Greguše sú obývaná osada. Rešpektujte súkromie obyvateľov a pokojný charakter miesta; k pietnym miestam pristupujte s úctou. Na cestu si vezmite pevnú obuv.



Zrubové chalupy osady Greguše na svahu - a drevenica s výhľadom do údolia Javorníkov.




Zvonica od cesty, zvon vo veži a zvetraný drevený kríž s kvetinovou výzdobou.



Dolmen života a smrti z výšky i zo zeme: ústredný kameň v kruhu kameňov na lúke nad osadou, s výhľadom do údolia Javorníkov.
Od zvona zakopaného v hnoji, cez oheň, ktorý nechal stáť len zvonicu, až po rodáka, ktorý sa vrátil kameňom.
Kopanica
Greguše patria medzi najstaršie kopaničiarske osady Makova. Osada vznikla ako kopanica - políčka vykopané a vyklčované v stráňach, pri ktorých si ľudia rovno stavali chalupy, takže náves tu nikdy nebola.
Osada Greguše patrila Bytčianskemu panstvu a bývala súčasťou obce Petrovice. Tá mala svojho richtára už roku 1312. Presný rok založenia Greguší nie je známy; na listoch II. vojenského mapovania z 19. storočia je osada zapísaná ako Gregussi. Dnes tu stojí 16 chalúp a slúžia prevažne chatárom.
Autentický ráz si drevenice na kamenných podmurovkách držia dodnes - dedičstvo predkov tu žije v každodennom chode chalúp.

Zvonica
Gregušiam dominuje drevená zvonica zasvätená Sedembolestnej Panne Márii. Patrí medzi vzácne sakrálne stavby Makova. Prostá veža na kamennej podmurovke sa stala prirodzeným centrom osady. Dodnes sa pri nej konajú omše a stretnutia veriacich.
Zvon bol po desaťročia hlasom osady: zvonil na sviatky a významné udalosti, ale aj vo chvíľach radosti a smútku miestnych rodín. Kto chcel vedieť, čo sa na Gregušiach deje, počúval zvon.
Osada si svoj zvon vedela vážiť. Keď sa počas prvej svetovej vojny začali zvony rekvirovať pre armádu, gazdovia svoj zvon na tri mesiace zakopali do kopy hnoja a zachránili ho tak pred vojakmi. Dnešná zvonica z roku 1997 nahradila pôvodnú stavbu z roku 1850.

Vojna a pamäť
Počas druhej svetovej vojny sa v okolitých horách ukrývali partizáni a ľudia z Greguší im pomáhali. Keď sovietske lietadlo neďaleko osady zhodilo truhlice s výzbrojou určenou partizánom, osadníci si ich obsah rozobrali do chalúp. Nemeckí vojaci výbavu našli - a 13. decembra 1944 celú osadu vypálili. Ohňu odolala jediná stavba: drevená zvonica. Deň predtým rovnaký osud postihol susednú osadu Magale.
„Zastav sa, pútnik, a spomeň si na obyvateľov osady Greguše…“začiatok nápisu na pamätnom kameni
Greguše dnes slúžia nielen ako turistický cieľ, ale aj ako miesto tichej úcty k minulosti. Pamiatku vypálených osád Greguše a Magale pripomína aj sochársky pamätník, ktorý roku 1967 navrhol tunajší rodák Milan Greguš.

Rodák, ktorý sa vrátil kameňom
Na Gregušiach sa narodil Milan Greguš (1934–2025), akademický sochár a prvý sochár-reštaurátor na Slovensku (VŠVU, 1962). Reštauroval vzácne pamiatky po celom Slovensku, spoluzaložil Kysuckú galériu - a na rodný kraj nezabudol.
„Som hrdý, že pochádzam z rodu, ktorý sa tu na Starom laze usadil a prežil stáročia.“Milan Greguš o rodnej osade
Na lúke nad osadou stojí jeho Dolmen života a smrti: ústredný kameň obklopený kamenným kruhom. Dielo rozpráva o vojnových tragédiách a utrpení miestnych - a zároveň symbolizuje víťazstvo života nad smrťou. Dnes patrí medzi významné pietne miesta Makova.

Časová os
Od Bytčianskeho panstva cez dve vojny až po novú zvonicu. Rok založenia osady nie je známy.
1312
Greguše bývali súčasťou obce Petrovice a patrili Bytčianskemu panstvu. Rok založenia osady nie je známy - najstaršia dochovaná zmienka o Petroviciach pochádza z roku 1312, keď je tam doložený richtár.
1850
V osade stojí drevená zvonica. Na dnešnú podobu si počká takmer poldruha storočia.
1914–1918
Gazdovia zvon pred vojnovou rekvizíciou na tri mesiace zakopali do hnoja - a zachránili ho.
13. 12. 1944
Nemci Greguše za pomoc ukrytým partizánom vypálili. Oheň prežila len zvonica. Deň predtým zhoreli susedné Magale.
1967
Sochár Milan Greguš navrhuje pamätník na pamiatku vypálenia osád Greguše a Magale.
1997
Pôvodnú zvonicu z roku 1850 nahrádza dnešná stavba.
Nacisti ju 13. decembra 1944 vypálili - osadníci ukrývali výzbroj zhodenú pre partizánov.
Áno, prežila zvonica. Jej dnešná podoba pochádza z roku 1997, nahradila staršiu zvonicu z roku 1850.
Pamätné dielo sochára Milana Greguša nazvané Dolmen života a smrti - „kamenná galéria plastík“ nad osadou.
Prvý sochár-reštaurátor na Slovensku (VŠVU 1962), spoluzakladateľ Kysuckej galérie a autor sochárskeho pamätníka vypálenia Greguší a Magale z roku 1967.
Osada dnes slúži chatárom - namiesto niekdajších 13 dvojdomov s 50–100 obyvateľmi tu dnes stojí asi 16 domov.
Pešo z Makova od Melocíka, odkiaľ vedie značená cesta cez osadu ďalej na Kasárne; hrebeňom tadiaľ prechádza beskydsko-javornícka magistrála.
Otázka 1 z 6

Rysík→Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Navrhnite presnejšie znenie.