Prečo sem ísť
Vidíte úplný začiatok rieky
Výver je zvedený do rúrky: voda z nej padá do kamenného žliabku a o pár krokov nižšie je z nej potok. K Váhu to má táto voda 65,6 kilometra.

Prameň rieky • Javorníky • Makov • 915 m n. m.
Vyviera pár krokov od hrebeňa nad Makovom, ktorý delí dve povodia. Kysuca mieri k Váhu.
Nad osadou U Jaši v Makove vyviera zo svahu pod vrchom Hričovec voda, podľa ktorej sa volá celý kraj.
O šesťdesiatpäť kilometrov ďalej, v Žiline, sa z nej stane prítok Váhu. Cestou prejde Turzovkou, Čadcou aj Kysuckým Novým Mestom a priberie dvadsaťsedem riek.

Prečo sem ísť
Výver je zvedený do rúrky: voda z nej padá do kamenného žliabku a o pár krokov nižšie je z nej potok. K Váhu to má táto voda 65,6 kilometra.
Kedy vyraziť
Zo Sedla pod Lemešnou je to 1,5 km a asi 180 výškových metrov, zhruba 45 minút chôdze. Cesta vedie lesom.
Čo nevynechať
Pod strieškou visí vyrezávaná doska s nápisom Pramen Kysuce a vedľa nej drevená skrinka s knihou návštev.



Zo svahu nad Makovom vyvierajú tri potôčiky. Ten hlavný dal meno kraju Kysuce. Po jeho vode sa plavilo drevo.
Ktorý prameň je pravý
V prírodnej rezervácii Hričovec nad osadou U Jaši vyvierajú hneď tri blízke potôčiky. Dlho sa riešilo, ktorý z nich je ten pravý prameň Kysuce.
Zvíťazil ten najvýdatnejší - vyviera vo výške 915 metrov na úbočí vrchu Hričovec (1 062 m n. m.).
Výtok dnes kryje zrubový prístrešok so sedlovou strechou. Voda prameňa padá z rúrky do kamenného žliabku a odteká preč ako potok. Pod strieškou je ďalej vyrezaná doska s nápisom Pramen Kysuce a skrinka s knihou návštev.
K prameňu vedie náučný chodník z roku 2016 so štyrmi tabuľami a lavičkami rezbára Jozefa Šimeka. Každoročne sa sem chodí aj pochodom pri petropavlovských hodoch.

Rozvodie a cesta k Váhu
Ten istý hrebeň, na ktorom leží vrch Hričovec, pokračuje ďalej nad Makovom - a práve tam, kadiaľ dnes vedie štátna hranica, je rozvodie. Dažďová voda, ktorá spadne na juhovýchodnú stranu, sa zbiera v Javorníkoch a odteká do Kysuce, odtiaľ do Váhu. Voda na severozápadnej strane hrebeňa - o pár sto metrov ďalej - steká do Bečvy prameniacej na protiľahlom svahu Vysokej, najvyššej hory Vsetínskych vrchov. Odtiaľ tečie ďalej do Moravy a Dunaja.
Voda z oboch strán hrebeňa sa potom znovu stretne, ale až v Dunaji, stovky kilometrov odtiaľto. Než k tomu dôjde, urazí Kysuca vlastnú cestu - cez Turzovku, Čadcu a Kysucké Nové Mesto k sútoku s Váhom v Žiline.
0 km
Makov • 915 m n. m. • PR Hričovec
Najvýdatnejší z troch makovských potôčikov. Voda vyviera pod vrchom Hričovec (1 062 m n. m.) a hneď od začiatku mieri na východ, do makovskej doliny.
Prvých pár kilometrov
Obec vznikla v roku 1895
Obec, ktorá vznikla v roku 1895 spojením častí siedmich dedín, leží už na toku vytekajúcom z prameňa Kysuce. Odtiaľto sa rieka obracia na severovýchod a ide údolím ďalej.
Medzi dvoma pohoriami
Javorníky vpravo, Kysucké Beskydy vľavo
Údolie Kysuce oddeľuje dve pohoria: po pravej ruke Javorníky, po ľavej Kysucké Beskydy. Rieka nimi tečie na severovýchod až k Čadci.
Zlom
Údolím vedie železnica aj medzinárodná cesta
V Čadci Kysuca mení smer a mieri na juh. Jej údolie je odvtedy hlavnou dopravnou osou kraja - vedie ním železnica aj medzinárodná cesta. Za pltníckych čias tu malo strečnianske panstvo sklad dreva.
Dolný tok
Krajina hatí a hrádzí
Na dolnom toku stávala sústava hatí budatínskeho panstva - pri Kysuckom Lieskovci, Novom Meste, Povine a Radoli. Umelo dvíhali hladinu tak, aby plť preplávala aj po plytčine.
65,6 km
Pri Budatíne • koniec cesty
Pod Budatínom Kysuca splynie s Váhom a ako samostatná rieka sa končí. Váh jej vodu odvádza do Dunaja. Do Dunaja cez Moravu dotečie aj voda Bečvy, ktorá steká z druhej strany hrebeňa nad Makovom - odtiaľ pokračujú obe k Čiernemu moru.
Rieka ako cesta
Kysuca je plytká a jej dno je kamenisté - na veľké plte, aké sa viazali na Váhu, tu voda nebola. Kysuckí pltníci preto stavali poloplte: kmene zviazané napevno len vpredu, vzadu len po krajoch. A hlavne: čakali. Plť ležala na brehu a čakala na jarné topenie alebo poriadny dážď. Keď sa rieka zdvihla, pltníci plte rýchlo spustili na vodu a nechali sa unášať prúdom - každú riadili dvaja z nich, skúsenejší vpredu s veslom, menej skúsený vzadu.
Aby sa dalo drevo zvážať aj mimo povodní, budovali sa na rieke hate - nízke drevené hrádze spevnené kameňom a vyplnené hlinou, ktoré umelo dvíhali hladinu. Budatínske panstvo ich malo celú sústavu pri Kysuckom Lieskovci, Kysuckom Novom Meste, Povine a Radoli. Veľká voda ich však pravidelne brala, takže sa museli takmer bez prestania opravovať.
Do Váhu - po 65,6 km, na okraji Žiliny pri Budatíne.
Vo výške 915 m n. m., pod vrchom Hričovec (1 062 m n. m.) nad osadou U Jaši v Makove.
Hrebeň nad Makovom je rozvodie. Voda z jednej strany hrebeňa steká do Bečvy a ďalej do Moravy a Dunaja, voda z druhej strany do Kysuce a ďalej do Váhu - obe rieky sa stretnú až v Dunaji.
Zo Sedla pod Lemešnou na ceste z obce Velké Karlovice do Makova - 1,5 km, 180 výškových metrov, zhruba 45 minút po náučnom chodníku.
Otázka 1 z 4
Rysík→Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Navrhnite presnejšie znenie.