Prečo sem ísť
Vek, ktorý sa dá objať
Takto starých brestov v Európe veľa nezostalo - druh od 20. storočia decimuje grafióza. Tento patrí podľa Správy CHKO Kysuce k najstarším v strednej Európe.

Chránený strom • Makov, osada U Papají • 720 m n. m.
Jeden z najstarších brestov v strednej Európe.
V osade U Papají, v časti Makova zvanej Kopanice, stojí pri chalupe brest hrabolistý - podľa Správy CHKO Kysuce jeden z najstarších brestov v strednej Európe. Od roku 1995 je súčasťou znaku Makova.


Prečo sem ísť
Takto starých brestov v Európe veľa nezostalo - druh od 20. storočia decimuje grafióza. Tento patrí podľa Správy CHKO Kysuce k najstarším v strednej Európe.
Kedy vyraziť
Bez lístia je strom vidieť od jesene do apríla - v tom čase (v marci a apríli) aj kvitne. Cez leto ho zakrýva koruna, zato v máji a júni dozrievajú a opadávajú semená.
Zaujímavosť navyše
Makov má strom v erbe: zlatý brest so štyrmi koreňmi v modrom štíte. Korene znamenajú časti obce - Čierne, Potok, Kopanice a Trojačka - a rovnaký počet mohutných konárov zastupuje štyri prítoky riečky Kysuce.
Najprv bol strom pri dome. Potom strom, ktorý domy prežil. Nakoniec strom, ktorý obec zastupuje.
Kopanice
Osada U Papají je jeden z kopaničiarskych chotárov roztrúsených po svahoch nad Makovom. Pamätná kniha obce kladie jej začiatok do roku 1521, keď sa sem mali cez Biele Karpaty uchýliť dve rodiny - Pápayovci a Lábayovci. Jedni sa usadili pod hrebeňom smerom ku Kysučnému, druhí k Semeteši; po nich majú obe osady meno.
Na túto časť Javorníkov sa viaže zvyk, ktorý stojí za celým príbehom stromu: ku každej novo postavenej drevenici sa zasadil strom. Mal dom chrániť pred živlami a zároveň slúžil ako meradlo jeho veku - aký vysoký strom, taký starý dom.
Presne v tomto čase, teda niekedy v 16. storočí, bol podľa odhadu veku vysadený aj brest u Papají. Domy okolo neho sa odvtedy vymenili; brest zostal a meradlom veku sa stal on sám - len nie pre jeden dom, ale pre celú osadu.

Znak obce
Erb zobrazuje v modrom štíte zlatý brest so štyrmi koreňmi - každý koreň symbolizuje jednu časť obce: Čierne, Potok, Kopanice a Trojačka. Rovnaký počet majú aj jeho mohutné konáre: zastupujú štyri rovnocenné prítoky riečky Kysuce, ktoré z týchto častí stekajú.
Návrh vzišiel z verejnej súťaže, ktorú obec vyhlásila v roku 1994 s Kysuckým múzeom v Čadci - z 217 návrhov od 185 autorov komisia vybrala motív rieky Kysuce a chráneného stromu, ktorý do erbu spracoval akademický sochár Milan Greguš, rodák z osady Greguše. Obecné zastupiteľstvo erb prijalo 23. marca 1995, o pár týždňov neskôr ho schválila aj Heraldická komisia Ministerstva vnútra SR.
Unikát
Obvod kmeňa meria 676 centimetrov vo výške 130 cm nad zemou - hodnota, ktorú zverejnila Správa CHKO Kysuce v roku 2024. Pri koreňoch je obvod vyše 11 metrov a strom je vysoký okolo 30 metrov. Vek sa odhaduje na 400 rokov a strom podľa Správy patrí k najstarším brestom hrabolistým v strednej Európe.
Neobvyklá je však aj samotná poloha. Brest hrabolistý je strom nížin - patrí do riečnych nív a na náplavy veľkých riek, obyčajne do polôh 400 až 500 metrov nad morom. Tento rastie o dobrých dvesto metrov vyššie, na kopaničiarskom svahu - tam, kde by sa čakal skôr brest horský.
Staré bresty sú v Európe vzácnosť. Od 20. storočia ich decimuje grafióza - choroba, ktorá naprieč kontinentom zrazila ich počty.

Stav a starostlivosť
Brest u Papají je chránený od roku 1973 - uznesením rady vtedajšieho Okresného národného výboru v Čadci bol zapísaný do štátneho zoznamu ako chránený prírodný výtvor a okolo kmeňa sa vyhlásilo ochranné pásmo - kruh s polomerom desať metrov vyhradený čisto koreňom.
V decembri 2005 ohol sneh korunu bresta tak, že sa z nej ulámalo niekoľko konárov. Na jar 2006 bol preto strom ošetrený a jeho koruna vyvážená. O okolie sa obec stará - nachádzajú sa tu informačné tabule, lavičky na lúke, lávka cez potok a chodníčky až k stromu.
Vek je na strome vidieť. V miestach odlomených konárov sú dutiny, na kôre plodnice drevokazných húb. Obecný posudok stav bresta nezastiera: spoločenskú hodnotu stromu vyčísľuje na necelých 13 tisíc eur, poškodenie radí do pásma 26 až 60 percent. Brest je poznamenaný, ale živý.

Časová os
1521
Pamätná kniha Makova kladie počiatok osady U Papají do roku 1521 - dve rodiny, Pápayovci a Lábayovci, sa usadzujú pod hrebeňom Javorníkov.
16. storočie
Odhad veku okolo 400 rokov datuje vysadenie stromu práve do času, keď sa tunajšie svahy osídľovali a ku každej novej drevenici sa sadil strom.
20. 4. 1973
Uznesenie rady ONV v Čadci (č. 86/1973) zapisuje strom do štátneho zoznamu ako chránený prírodný výtvor s ochranným pásmom s polomerom 10 metrov.
23. 3. 1995
Obecné zastupiteľstvo prijíma erb so zlatým brestom o štyroch koreňoch - návrh akademického sochára Milana Greguša vzišiel z verejnej súťaže z roku 1994.
december 2005
Pod ťarchou snehu sa poškodilo niekoľko konárov koruny.
jar 2006
Nasleduje ošetrenie a vyváženie koruny - zásah, ktorý má stromu ubrať riziko ďalšieho lámania.
dnes
Poznamenaný, ale živý - brest u Papají ďalej rastie a zostáva meradlom veku osady.
Správa CHKO Kysuce odhaduje vek na 400 rokov (údaj z roku 2024).
Podľa Správy CHKO Kysuce patrí k najstarším brestom hrabolistým v strednej Európe. Pri meraní v roku 2024 mal obvod kmeňa vo výške 130 cm 676 cm, obvod pri koreňoch bol vyše 11 metrov a výška stromu asi 30 metrov. Navyše rastie v 720 metroch nad morom, zatiaľ čo jeho druh sa bežne vyskytuje v 400 až 500 metroch, hlavne v nížinách a na náplavoch riek.
Rada ONV v Čadci ho 20. apríla 1973 (uznesenie č. 86/1973) zapísala do štátneho zoznamu ako chránený prírodný výtvor.
Erb obce zobrazuje v modrom štíte zlatý brest so štyrmi koreňmi. Korene znamenajú štyri časti Makova - Čierne, Potok, Kopanice a Trojačka - a rovnaký počet mohutných konárov zastupuje štyri rovnocenné prítoky riečky Kysuce, ktoré z týchto častí stekajú. Erb navrhol akademický sochár Milan Greguš po verejnej súťaži z roku 1994, obec ho prijala 23. marca 1995.
Áno. „Jilm“ je české meno rodu, ktorý sa po slovensky volá brest. U Papají ide o brest hrabolistý (Ulmus carpinifolia, dnes Ulmus minor), po česky jilm habrolistý.
Je poznamenaný vekom. V kmeni sú dutiny, na kôre plodnice drevokazných húb a v decembri 2005 sa pod snehom polámalo niekoľko konárov. Obecný posudok radí poškodenie do pásma 26 až 60 percent.
Otázka 1 z 5

Rysík→Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Navrhnite presnejšie znenie.