Prečo sem ísť
Vývoj hraníc na jednom mieste
Málokde uvidíte starý zemský medzník a súčasný hraničný znak vedľa seba. Novšiu hranicu od staršej delí pár desiatok centimetrov - a viac než sto rokov.
Historický hraničný kameň • vrch Trojačka • 939 m n. m.
Trojmedzie
Hranica sa tu od roku 1906 dvakrát prepísala - kameň stojí dodnes. A dnešný hraničný znak mu vyrástol na dosah ruky.
Minulosť a súčasnosť hranice na dosah ruky
Na zalesnenom vrchole kúsok nad Bumbálkou stoja tesne vedľa seba dva medzníky. Pieskovcový hraničník z roku 1906 nesie mená Uhry, Morava a Karlovice - a pár desiatok centimetrov od neho stojí biely znak dnešnej česko-slovenskej štátnej hranice.
Čo nevynechať
Obísť kameň dokola
Každá z troch strán nesie iné meno: Uhry na východ (k Makovu), Morava na sever (Ostravice), Karlovice na juh (do obce Velké Karlovice).
Kedy vyraziť
Celoročne po červenej
Z Bumbálky je to zhruba kilometer po červenej hrebeňovke. V lete idete lesným tieňom, v zime vedie okolo bežkárska magistrála.
Tri strany kameňa
Jeden kameň, tri mená
Hraničník má trojhranný prierez. Tri strany kameňa sú mapa: stojí v mieste, kde sa stýkajú tri katastre, a každá strana ukazuje menom do „svojho“ územia. Mená sú však z roku 1906 - obíďte kameň a prečítajte si, kto tu bol vtedy susedom.
Východná strana
UHRY
Strana obrátená do katastra Makova. Kysuce patrili k Uhorskému kráľovstvu - hranica na hrebeni tu preto nebola len medzou obcí, ale hranicou krajín uhorskej koruny a Moravy. Dnes týmto smerom leží Slovensko.
- Čo meno označovalo
- Uhorské kráľovstvo - dnes slovenská strana
Severná strana
MORAVA · Ostravice
Čelná strana do vtedajšieho katastra obce Ostravice. Pod menom krajiny je vytesané H. H. - Herrschaft Hochwald, hukvaldské panstvo arcibiskupského veľkostatku, ktorému tunajšie lesy patrili. Dopĺňa ju letopočet 1906 a evidenčné číslo.
- Čo meno označovalo
- Morava - ostravický kataster hukvaldského panstva
Južná strana
KARLOVICE
Južná strana mieri do katastra obce Velké Karlovice. Valašská obec v hornom povodí Bečvy siaha svojimi pasekami až na hrebeň - a jej kataster sa tu dodnes dotýka ostravického aj makovského.
- Čo meno označovalo
- Kataster obce Velké Karlovice - moravské Valašsko
Príbeh hranice na Trojmedzí
Hranica tu bola skôr než kameň a prežila všetky štáty, ktoré ju definovali. Kameň z roku 1906 je jej najčitateľnejší svedok.
Hranica staršia než kameň
Čiara po hrebeni, ktorú kreslila voda
Zemská hranica medzi Moravou a Uhorskom tu nebežala náhodne. Sledovala hlavný hrebeň - a s ním hlavné európske rozvodie. Dážď, ktorý spadne na severnú stranu vrcholu, odteká Ostravicou a Odrou do Baltu; voda z ostatných strán tečie Kysucou a Bečvou k Dunaju a do Čierneho mora. Hranicu krajín tak odjakživa kreslil terén sám.
Na hrebeni sa pritom nestýkali štáty, ako ich poznáme dnes, ale panstvá a katastre: ostravické lesy hukvaldského panstva zo severu, paseky obce Velké Karlovice z juhu a uhorský Makov z východu. Presne tento styk troch území kameň na vrchole značí - preto má tri strany.
Trojka sa na tomto mieste objavuje aj inde v jazyku: podľa jedného výkladu sa vrch volá Trojačka preto, že sa tu stretávajú tri horské pásma - Vsetínske vrchy, Moravsko-sliezske Beskydy a Javorníky.
Rok 1906
Kamenár z obce Horní Bečva
Na začiatku 20. storočia dalo hukvaldské panstvo svoje hranice nanovo vymerať a osadiť kamennými medzníkmi. Na Trojačku vtedy prišiel trojhranný hraničník z pieskovca: v priereze meria len 25 × 24 × 26 centimetrov, nad terén vystupuje zhruba 80 centimetrov - a predsa obstál dlhšie než štáty, ktorých hranicu značil.
Písmo na kameni má najskôr konkrétneho autora. Bádateľ Karel Jan Malina porovnal tvary litier s podpisom vytesaným do skaly na hore Čertův mlýn - „Bolf Josef, kameník, H. B. 1903“ - a dospel k záveru, že sa na opracovaní a osádzaní tunajších hraničníkov v rokoch 1903–1906 pravdepodobne podieľal Josef Bolf z obce Horní Bečva (1868–1909), vyučený v kameňolome majstra Leideho.
- osadenie kameňa
- 1906
- trojhranný prierez
- 25 × 24 × 26 cm
- výška nad terénom
- 80 cm
Hranica sa mení
Štáty sa prepísali, kameň stojí
Kameň stál na mieste ešte len dvanásť rokov, keď z jeho strán zmizol prvý štát. V roku 1918 sa rozpadla monarchia a Uhorsko prestalo existovať. Hranica tým však nezmizla: z medze dvoch krajín monarchie sa stala moravsko-slovenská hranica vnútri spoločného štátu.
Druhý raz sa hranica prepísala 1. januára 1993, keď sa Československo rozdelilo. Z vnútornej hranice sa cez noc stala hranica dvoch samostatných štátov - a vedľa starého kameňa preto stojí biely hraničný znak: S na slovenskej strane, C na českej. Oba medzníky delí pár desiatok centimetrov a takmer deväťdesiat rokov.
Trojka platí dodnes. Pri vrchole sa stýkajú Makov, Velké Karlovice a Bílá - a s nimi Žilinský, Zlínsky a Moravskosliezsky kraj. Trojmedzie zostalo, len sa mu trikrát zmenili mená.
Časová os
Jedna čiara, päť epoch
po stáročia
Hranica po hrebeni
Zemská hranica Moravy a Uhorska sleduje hlavný hrebeň - a s ním hlavné európske rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom.
1903–1906
Nové vymeranie
Hukvaldské panstvo dáva hranice svojich lesov nanovo osadiť kamennými medzníkmi. Na ich opracovaní sa podľa zhody písma pravdepodobne podieľa kamenár Josef Bolf z obce Horní Bečva.
1906
Kameň na Trojačke
Panstvo osádza na vrchole trojhranný hraničník s menami Uhry, Morava (Ostravice, H. H.) a Karlovice.
1918
Koniec Uhorska
Uhorsko zaniká a vzniká Československo. Tá istá čiara je odvtedy moravsko-slovenskou hranicou vnútri spoločného štátu.
1993
Znovu štátna hranica
Rozdelením Československa vedie hrebeňom hranica Slovenskej a Českej republiky. Vedľa starého kameňa pribúda biely hraničný znak so S a C.
dnes
Trojmedzie troch krajov
Pri vrchole sa stýkajú katastre Makova a obcí Velké Karlovice a Bílá - a s nimi Žilinský, Zlínsky a Moravskosliezsky kraj. Okolo kameňa vedie červená hrebeňovka.
Návšteva
Naplánujte si cestu na Trojačku
Kde to presne je
Vrchol Trojačky, kilometer od Bumbálky
Vrch Trojačka (939 m n. m.) leží priamo na česko-slovenskej hranici medzi sedlom Bumbálka a makovskou osadou Trojačka. Oba medzníky stoja na čistinke na vrchole, ktorou prechádza červeno značená hrebeňovka.
Otevřít v mapách
Beskydský pas
Ste tu aj naživo?
Digitálna návšteva miesta sa vám do beskydského pasu už započítala. Pečiatku fyzickej návštevy si vyzdvihnite na mieste kliknutím na tlačidlo nižšie.
Prehliadač sa pri kliknutí jednorazovo spýta na polohu; overenie prebieha offline vo vašom zariadení, nikam sa neodosiela.
Mapa okolia
Ako sa sem dostať
Najpohodlnejšie zo sedla Bumbálka po červenej hrebeňovke, súčasti európskej trasy E3 - trasu aj zastávky nájdete nižšie. Značená cesta na vrchol vedie aj z údolia od makovskej osady Trojačka.
- 1
Trojmedzie na vrchole Trojačkycieľ · ~1 km · ste tu
Po zhruba kilometri mierneho stúpania popri bielych hraničných znakoch prídete na vrcholovú plošinu. Vedľa seba tu stoja hraničný kameň z roku 1906 a znak dnešnej štátnej hranice - obíďte kameň, každá strana nesie iné meno.
- ↓
Kam ďalej: po tej istej červenej na juhdlhšia varianta
Kameň nie je koniec cesty, len bod na nej. Tá istá červená pokračuje z Trojačky popri hranici k Makovskému priesmyku a ďalej na Kasárne a Stratenec - celá hrebeňovka Javorníkov meria asi 15 km a dá sa z nej vybrať ľubovoľný úsek. Na západ pri Třeštíku nadväzuje hrebeňovka Vsetínskych vrchov cez Benešky k Soláni.
Cestou z Bumbálky idete priamo po hranici - k cieľu vás spoľahlivo dovedú biele hraničné znaky pozdĺž chodníka. Autobusové spoje na Bumbálku sa menia podľa dňa a sezóny; české overíte v IDOS, slovenské v CP.sk.
Čo vedieť pred cestou
Časová náročnosť
Z Bumbálky štvrťhodina až dvadsať minút chôdze mierne do kopca. Aj s prezretím kameňa a obídením vrcholu je to nenáročná vychádzka do hodiny.
Historická pamiatka
Kameň tu stojí vyše stodvadsať rokov. Nemanipulujte s ním, nič doň nevyrývajte a neskúšajte, či drží - nech tu vydrží ďalším generáciám.
Chránená krajina
Hrebeň delí CHKO Beskydy na českej a CHKO Kysuce na slovenskej strane. Držte sa značených trás a hraničného prieseku.
Horský hrebeň
Ste v horách takmer v tisíc metroch: hodí sa pevná obuv, počasie sa rýchlo mení. V zime býva chodník pod snehom a ľadom - okolo Bumbálky sa potom bežkuje po upravovanej magistrále.
Najbližšie zázemie
Občerstvenie aj toalety sú dole na Bumbálke a v Makove.
Na závěr
Doplňující info a test znalostí
Rychlá rekapitulace
Čo je Trojmedzie na Trojačke?
Dvojica medzníkov na vrchole Trojačky (939 m n. m.): pieskovcový hraničný kameň z roku 1906 s menami Uhry, Morava a Karlovice - a pár desiatok centimetrov od neho biely znak dnešnej česko-slovenskej štátnej hranice.
Prečo sa hore hovorí Trojačka?
Podľa jedného výkladu preto, že sa tu stretávajú tri horské pásma - Vsetínske vrchy, Moravsko-sliezske Beskydy a Javorníky. Dnes je vrchol navyše trojmedzím troch krajov: Žilinského, Zlínskeho a Moravskosliezskeho.
Čo znamenajú nápisy na kameni?
Každá z troch strán mierila do iného katastra: UHRY k Makovu, MORAVA s Ostravicou a letopočtom 1906 na sever (H. H. = Herrschaft Hochwald, hukvaldské panstvo), KARLOVICE na juh do obce Velké Karlovice.
Ako sa na Trojmedzie dostanem?
Najpohodlnejšie zo sedla Bumbálka na ceste Makov – Horní Bečva po červenej hrebeňovke (E3) - zhruba kilometer mierneho stúpania. Cesta vedie aj z makovskej osady Trojačka alebo dlhšou hrebeňovkou od Kasární.
Kto kameň na Trojačke vytesal?
Podľa bádateľa Karla Jana Malinu sa na opracovaní a osádzaní tunajších hraničníkov v rokoch 1903–1906 pravdepodobne podieľal kamenár Josef Bolf z obce Horní Bečva - jeho podpis je vytesaný aj pri prameni na hore Čertův mlýn.
Závěrečný kvíz
Otázka 1 z 5
Ktoré tri mená sú vytesané na stranách kameňa?
Rysík→Kúsok vyššie je kvíz, skúsime ho?
Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Uložte si Trojmedzie medzi obľúbené miesta
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Niečo tu nesedí?
Navrhnite presnejšie znenie.