Prečo sem zájsť
Hrob veliteľa valašskej stráže
Pod jedným z dvoch kameňov pri kostole leží skutočný hrob fojta a lajtnanta Jiřího Křenka - miesto, kde môžete uctiť pamiatku muža, ktorý priviedol portášsky zbor do jeho vrcholného obdobia.
Kultúrna pamiatka • Valašská Bystřice • pri kostole
Portášske hroby
Hrob veliteľa stráže, ktorá takmer dve storočia strážila hranicu medzi Moravou a Uhorskom.
Hrob veliteľa portášov
Pred kostolom Nanebovzatia Panny Márie vo Valašskej Bystřici, na mieste dávno zrušeného cintorína, dnes ležia dve kamenné tumby s lebkami na prekrížených hnátoch.
Pod jednou leží Jiří Křenek, bystrický fojt, ktorý v rokoch 1769–1791 velil portášom; kto leží v druhej, sa pramene nezhodnú.
Kedy vyraziť
Kedykoľvek - a najlepšie v júli
Hroby sú voľne prístupné po celý rok. Druhý júlový víkend patrí v obci Portášským slavnostem - sprievod, folklór a ukážky v dobových krojoch.
Čo nevynechať
Nápis, ktorý hovorí za mŕtvych
Na oboch čelných doskách stoja tie isté slová z biblickej knihy Jób: „SMILVGTE SE NADEMNAV ASPON WI PRZATELE MOGI“ - zmilujte sa nado mnou aspoň vy, priatelia moji.
Príbeh portášov
Cisár najal Valachov, aby strážili hory pred inými Valachmi. Vydržalo to takmer dvesto rokov.
1638: reskript z Viedne
Sto verných Valachov na nepokojnej hranici
Po roku 1620 na východnej Morave pokoj nebol: valašské povstania, vpády z uhorskej strany, lúpeže v horách. Regulárne vojsko si v teréne, kde sa stratí aj celá tlupa, neporadí. Pomôcť môžu len ľudia, ktorí poznajú hory rovnako dobre ako zbojníci, čo ich majú chytať.
Reskriptom z 31. marca 1638 nariadil cisár Ferdinand III. moravskému zemskému hajtmanovi najať sto Valachov a starostlivo pritom rozoznať spoľahlivých od nespoľahlivých. Vznikol z nich oddiel „verných Valachov“. Zhruba od druhej polovice 17. storočia sa im začalo hovoriť portáši.
Meno majú od latinského porta, brána: strážili horské priesmyky, ktoré slúžili ako brány do krajiny aj z nej. Zbor sa spočiatku zvolával len podľa potreby, najmä v rokoch tureckých a kuruckých vpádov. Roku 1717 sa z neho stal stály bezpečnostný zbor s lajtnantom na čele.
Služba
Piati v službe, piati doma - a výstroj na vlastné náklady
Zbor sa delil na desiatnictvá po desiatich mužoch; svoje mali okrem iného Valašská Bystřice, Velké Karlovice, Rusava, Jasenná a Čeladná. Služba sa striedala: piati muži v teréne, piati doma, po mesiaci sa vymenili. Aj tí doma museli byť v pohotovosti.
V časoch pokoja portáši dozerali na poriadok a upozorňovali na riziko požiaru v chalupách, neskôr chytali dezertérov a sprevádzali vojakov. Keď sa hnal dobytčí mor, zatvárali hranicu. Keď sa zadržaný vzoprel, smeli ho zabiť; zodpovedali sa potom nadriadenému, nie súdu.
V službe prespávali v panských staveniach, po dedinách, alebo v čartákoch - drevených búdach na kopcoch, aká stávala aj na dnešnom Čartáku nad Soláňom. Nosili obyčajný valašský kroj bez odznakov hodnosti: poznali sa medzi sebou. Zbrane a výstroj si zaobstarávali sami: ručnicu s dlhou hlavňou, valašku a šabľu. Na chytanie utečencov im slúžil povraz s olovenou guľou na konci.
- jedno desiatnictvo
- 10 mužov
- v službe a doma
- 5 a 5
- odznakov hodnosti
- 0
Křenkovci
Fojt z Bystřice na čele zboru
Roku 1769 sa na čelo portášov dostal Jiří Křenek, fojt z Valašskej Bystřice. Jeho pôsobenie sa označuje za vrcholné obdobie celého zboru - a rod Křenkovcov z Bystřice dal portášom najviac mužov zo všetkých: dvoch lajtnantov, šikovateľov aj desiatnikov.
Fojt bol v obci prvým mužom - richtár, hospodár, prostredník medzi vrchnosťou a dedinou. Že práve on velil ozbrojenej stráži celého pomedzia, urobilo z Valašskej Bystřice prirodzené centrum portášskej tradície: dodnes tu sídli obnovené Bystřické desátnictvo a obec každoročne poriada Portášské slavnosti.
Lajtnantská hodnosť Křenkovcom zostala až do konca zboru v roku 1830. Jiří Křenek sa toho nedožil: zomrel roku 1791 a pochovali ho pri kostole, do ktorého chodil. Na veku jeho tumby je dodnes čitateľná hodnosť PORTASKI LIEUTENANT - portášsky lajtnant.
1830: koniec
Zbor zrušili pre peniaze. Kamene zostali.
V októbri 1830 bol zbor definitívne rozpustený - predovšetkým pre peniaze. Rolu zohralo aj to, že na moravsko-uhorskom pomedzí bolo konečne pokojnejšie. Každý portáš dostal pri prepustení jednorazovú odmenu podľa odslúžených rokov.
Po zbore nezostala pevnosť ani kasárne - len mená v matrikách, pesničky a pár predmetov po múzeách. Vo Valašskej Bystřici zostali dva náhrobky. Roku 1958 ich štát zapísal medzi kultúrne pamiatky.
Náhrobky
Kameň, ktorý si drží svoje tajomstvo
Oba hroby majú podobu kamennej rakvy, pred ktorou stojí asi pätnásť centimetrov hrubá pieskovcová doska s volútovým rámom. V jej vrchole sedí lebka na prekrížených hnátoch, z ktorej vyrastá liatinový kríž.
Kto je v druhom hrobe, nie je známe. Farská kronika aj zoznam kultúrnych pamiatok sa zhodujú na Křenkovej manželke Marine (†1781), rad turistických prameňov však píše skôr o synovi Ondřejovi, portášskom desiatnikovi a kováčovi.
Dnes sa pochováva za cestou. Nový cintorín tam farnosť založila v polovici 19. storočia, okrem iného pre epidémiu týfusu. Oba portášske hroby však zostali stáť tam, kde boli - v trávniku pred kostolom.
- materiál dosky
- pieskovec
- hrúbka čelnej dosky
- ≈ 15 cm
- počet hrobov
- 2
Časová os
Od cisárskeho reskriptu po Portášské slavnosti
31. 3. 1638
Cisár najíma Valachov
Ferdinand III. nariaďuje najať sto Valachov - vzniká oddiel „verných Valachov“, z ktorého sa stanú portáši.
2. pol. 17. stor.
Stráž na nepokojnom pomedzí
Zbor sa zvoláva podľa situácie. Stráži moravskú hranicu v čase tureckých a kuruckých vpádov, potiera lupičov a pašerákov.
1717
Stály zbor
Z portášov sa stáva stály bezpečnostný zbor: na čele lajtnant, pod ním šikovateľ, mladší šikovateľ a päť desiatnikov. Desiatnictvo má aj Valašská Bystřice.
1769
Jiří Křenek na čele
Poručíkom zboru sa stáva fojt z Valašskej Bystřice. Jeho pôsobenie sa považuje za vrcholné obdobie portášskych dejín.
1791
Smrť lajtnanta
Jiří Křenek umiera a pochovajú ho pri kostole vo Valašskej Bystřici. Veko tumby z konca 18. storočia nesie hodnosť portášsky lajtnant.
október 1830
Zrušenie zboru
Zbor je rozpustený - hlavne pre náklady (vyše 67 tisíc zlatých za posledných dvadsať rokov). Lajtnantská hodnosť zostala u Křenkovcov až do konca.
1958
Kultúrna pamiatka
Oba hroby sú zapísané medzi štátom chránené kultúrne pamiatky.
november 2003
Portáši sa vracajú
Záujemcovia o vojenskú históriu zakladajú novodobý Valašský sbor portášský; prvou jednotkou je Bystřické desátnictvo.
dnes
Portášské slavnosti
Druhý júlový víkend patrí v obci Portášským slavnostem - sprievod, folklór, jarmok a ukážky v dobových krojoch.
Na závěr
Doplňující info a test znalostí
Rychlá rekapitulace
Kto boli portáši?
Ozbrojený zbor, ktorý od roku 1638 do roku 1830 strážil moravsko-uhorskú hranicu, priesmyky a hory. Meno je odvodené od latinského porta - brána.
Kto je pochovaný v hroboch pri kostole?
V jednom Jiří Křenek, bystrický fojt a lajtnant portášov († 1791). Kto leží v druhom, isté nie je - uvádza sa jeho manželka Marina aj syn Ondřej.
Čo je vytesané na náhrobkoch?
Na oboch rovnaký nápis: SMILVGTE SE NADEMNAV ASPON WI PRZATELE MOGI - zmilujte sa nado mnou aspoň vy, priatelia moji. Verš z biblickej knihy Jób.
Prečo bol zbor portášov zrušený?
Roku 1830, hlavne pre náklady (vyše 67 tisíc zlatých za posledných dvadsať rokov) a pokojnejšiu situáciu na pomedzí.
Existujú portáši ešte dnes?
V novodobej podobe áno - Valašský sbor portášský vznikol roku 2003 a obec každý druhý júlový víkend poriada Portášské slavnosti.
Závěrečný kvíz
Otázka 1 z 5
Kto a prečo portášov zriadil?
Rysík→Kúsok vyššie je kvíz, skúsime ho?
Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Uložte si Portášske hroby medzi obľúbené miesta
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Niečo tu nesedí?
Navrhnite presnejšie znenie.