Prečo sem zájsť
Tri biotopy na jednej prechádzke
Mokrá lúka, rašelinisko a suchá borievková stráň sú tu od seba pár sto metrov. Na takej malej ploche sa to inde v okolí nestretne.
Prírodná pamiatka • Hutisko-Solanec • 495–565 m n. m.
Poskla
Tri plochy na jednom svahu, tri úplne iné svety. Rozdiel medzi nimi neurobila príroda sama - urobila ho voda, íl a ľudská práca.
Kopec, ktorý zostal pestrý
Kilometer severne od Hutiska-Solanca ležia na svahu vrchu Poskla tri plochy s celkovou výmerou 2,45 hektára. Zďaleka vyzerajú ako kus obyčajnej lúky. Nie sú - každá z tých troch je úplne iná.
Na prvej kvitnú po stovkách mečíky a orchidey. Druhá je malé rašelinisko s machovými bultami. Tretia je suchá stráň s borievkou a vresom, ktorú dnes spásajú ovce. Poskla nie je chránená pre jeden vzácny druh, ale práve pre svoju pestrosť.
Čo nevynechať
Mečík strechovitý - po stovkách
Na vlhkej lúke rozkvitá začiatkom leta niekoľko sto rastlín mečíka strechovitého. Okolo neho kvitnú vstavačovce, vstavač mužský a hadomor nízky.
Kedy vyraziť
Od mája do júla
V máji a júni kvitnú orchidey, na začiatku leta mečík, vres na tretej ploche až v neskorom lete. Plochy nie sú značené - pozerajte sa od ciest a do porastov nevstupujte.
Tri plochy Poskly
Jeden svah, tri adresy
Poskla ukazuje, aký pestrý dokázal byť jediný kopec. Na severnom svahu vrchu Poskla (576 m n. m.) ležia tri oddelené plochy vzdialené od seba len pár sto metrov - a napriek tomu sa na jednej borí noha do machu nasiaknutého vodou a na druhej rastie suchá borievka s vresom. Čím vyššie po svahu, tým je suchšie a pôda chudobnejšia.
Označenie Poskla I, II a III pochádza z plánov starostlivosti Správy CHKO Beskydy a používa ho aj portál Chráněná území ČR, ktorý o lokalite píše najpodrobnejšie.
Poskla I0,58 ha
Vlhká lúka
Kvitnúca lúka, ako si ju človek predstavuje - len oveľa bohatšia
Leží asi 350 metrov severne od vrcholu na miernom svahu, kde vodu drží nepriepustné podložie, takže pôda zostáva vlhká. Začiatkom leta ju do fialova sfarbia stovky mečíkov strechovitých, medzi nimi kvitnú orchidey. Je to jednokosná lúka: kosí sa raz za rok a presne na ten rytmus je tunajšia kvetena zvyknutá.
- Čo ju drží
- Vlhká pôda na miernom svahu a kosenie raz za rok
Aké rastliny môžete stretnúť na vlhkej lúke Poskla I
Mečík strechovitý
Gladiolus imbricatus
Najnápadnejšia tunajšia rastlina - na štíhlom stvole nesie jednostranný klas purpurových kvetov. Na Poskle I ho začiatkom leta rozkvitá niekoľko sto rastlín; mimo chránených lúk ho v okolí sotva stretnete.
Foto: Dr. Killer, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Vstavačovec Fuchsov
Dactylorhiza fuchsii
Najpočetnejšia tunajšia orchidea - rastie na vlhkej lúke aj na rašelinisku. Klas je svetloružový s tmavšou kresbou na pysku, listy bývajú škvrnité. Kvitne v júni.
Foto: Uoaei1, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
Vstavačovec májový
Dactylorhiza majalis
Klas je hustý a sýto fialový, listy bývajú tmavo škvrnité. Kvitne od mája - kto príde v máji a júni, má najväčšiu šancu zastihnúť ho.
Foto: Jörg Hempel, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0 DE
Vstavač mužský
Orchis mascula subsp. signifera
Klas je nachový, rastie na kosenej lúke a listy bývajú často tmavo škvrnité. Kvitne skoro - v máji a júni; neskôr po ňom nezostane nič než list.
Foto: Hans Hillewaert, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Bradáčik vajcovitolistý
Neottia ovata
Nenápadná orchidea so zelenkastými kvetmi. Kto sa pri jej hľadaní nezameria na dvojicu veľkých vajcovitých listov oproti sebe na spodku stonky, ľahko ju prehliadne.
Foto: Rob Hille, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Hadomor nízky
Scorzonera humilis
Má žltý úbor na nízkej stonke, po odkvitnutí z neho zostanú chochlaté nažky ako pri púpave. Ubúda s odvodňovaním lúk - na Poskle I patrí k stáliciam.
Foto: Algirdas, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Poskla II0,61 ha
Rašelinisko
Najmenšia, najmokrejšia a najzvláštnejšia z trojice
Asi 350 metrov severovýchodne od vrcholu. Mach tu narástol do pružných vankúšov - bultov - do ktorých sa noha prepadne, a v trvalom mokre sa odumreté rastliny nerozložia, len sa ukladajú ako rašelina. Nižšie rašelinisko prechádza do rašelinnej a psicovej lúky. Že mokraď stále funguje, prezrádza vachta trojlistá; rastie tu aj vzácny diablik močiarny.
- Čo ju drží
- Voda, ktorá presakuje svahom a nesteká preč
Koho a čo môžete stretnúť v rašelinisku Poskla II
Kruštík močiarny
Epipactis palustris
Orchidea mokradí s bieloružovými kvetmi s nachovou kresbou; kvitne v júni a júli. Rastie priamo v podmáčaných plochách - pozerajte sa od cesty.
Foto: Bernd Haynold, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Vachta trojlistá
Menyanthes trifoliata
Trojpočetné listy a bielo strapkaté kvety na jar. Na Poskle II má životaschopnú populáciu - je to spoľahlivá známka, že rašelinisko stále funguje.
Foto: Uoaei1, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
Diablik močiarny
Calla palustris
Mokraďová rastlina so srdcovitými listami a bielym tulcom okolo súkvetia; na jeseň nesie zväzok jasne červených plodov. Na Poskle II z nej rastie len menšia populácia.
Foto: Aiwok, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Salamandra škvrnitá
Salamandra salamandra
Čierny obojživelník s výraznými žltými škvrnami. Vylieza za vlhka a v podvečer, hlavne po daždi. Nechytať - koža vylučuje dráždivý sekrét.
Foto: Skot, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
Kunka žltobruchá
Bombina variegata
Malá žabka plytkých mlák a tôní. Spoznáte ju skôr po hlase - tiché „unk, unk“ - a podľa žltočierneho brucha, ktoré ukazuje pri ohrození.
Foto: Christian Fischer, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Naposledy v 90. rokochRosička okrúhlolistá
Drosera rotundifolia
Mäsožravá rastlina rašelinísk. Na Poskle bola pozorovaná do polovice 90. rokov, odvtedy sa jej výskyt nepodarilo potvrdiť. Rosička mizne aj z ďalších beskydských lokalít.
Foto: Migas, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Poskla III1,16 ha
Borievková stráň
Bývalý pasienok, na ktorý sa vrátili ovce
Najväčšia a najsuchšia plocha, asi 200 metrov východne od vrcholu, na strmšom svahu pod chrbátikom tvrdých pieskovcov. Býval to obecný pasienok, po rokoch úhorom sa sem pastva vrátila a stráň dnes spásajú ovce. Práve spásanie a suchá kamenistá pôda udržujú vresovisko otvorené, takže popri borievke rastie čučoriedka aj krasovlas bezbyľový. Bez pastvy by tu dávno bol les.
- Čo ju drží
- Suchá kamenistá pôda a pastva - dnes zase ovcami
Koho a čo môžete stretnúť na Borievkovej stráni Poskla III
Borievka obyčajná
Juniperus communis
Pichľavý ker, ktorý dáva tretej ploche tvár. Na pasienkoch prežil práve preto, že ho dobytok nespasie - ihlice pichajú. Je to typický sprievodca pasených strání.
Foto: kallerna, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Ovca
Ovis aries
Spásaním drží borievkovú stráň otvorenú rovnako, ako to kedysi robil obecný dobytok: dávajú prednosť tráve, kým borievku a vres nechávajú rásť.
Foto: Nigel Chadwick, Wikimedia Commons, CC BY-SA 2.0
Kněžice jalovcová
Chlorochroa juniperina
Zeleno sfarbená bzdocha, vzácny a lokálny druh vývojovo viazaný na borievku obyčajnú. Bez borievok na tretej ploche by tu nebola.
Foto: AfroBrazilian, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
Vres obyčajný
Calluna vulgaris
Fialovo kvitne až v neskorom lete a na jeseň, keď je inde po kvetoch. Na chudobnej kyslej pôde tretej plochy tvorí súvislé porasty.
Foto: Andreas Eichler, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
Vemenník dvojlistý
Platanthera bifolia
Biela orchidea s dvoma veľkými prízemnými listami - rastie aj na suchej stráni. Silnejšie vonia k večeru: vôňa láka nočné motýle, ktoré ju opeľujú.
Foto: Hans Hillewaert, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Krasovlas bezbyľový
Carlina acaulis
Prisadnutý strieborný úbor na suchej lúke. Za vlhka sa zatvára, na slnku otvára - funguje ako živý vlhkomer.
Foto: Bernd Haynold, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Jašterica živorodá
Zootoca vivipara
Drobná hnedá jašterica, ktorú najčastejšie zahliadnete pri vyhrievaní sa pri ceste. Ako názov hovorí, rodí živé mláďatá - ide o prispôsobenie chladnejším horským polohám.
Foto: Charles J. Sharp, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
Vretenica severná
Vipera berus
Jediný jedovatý had u nás; pozná sa podľa kľukatej tmavej kresby na chrbte. Je plachá a pri stretnutí dá prednosť úteku pred útokom. Choďte po ceste, v pevnej obuvi, nesiahajte do trávy ani pod kamene. Pri uhryznutí volajte 155.
Foto: Benny Trapp, Wikimedia Commons, CC BY 3.0
Snímky jednotlivých druhov sú prevzaté z Wikimedia Commons (autor a licencia pri fotke) - ukazujú druh, nie konkrétnu rastlinu či zviera z Poskly.
Príbeh troch plôch na Poskle
Pestrosť Poskly nie je náhoda. Odráža, ako sa s každou z troch plôch zaobchádzalo - a kedy sa prestalo.
Voda a podložie
Prečo je každá plocha iná
Svah pod vrcholom Poskly stojí na flyši godulského paleogénu - na striedaní pieskovcov a ílovitých vrstiev, ktoré tu ukladalo dávne more. Ílovité vrstvy vodu nepriepúšťajú. Tam, kde svah pokrývajú vlhké delúviá zostáva voda v pôde trvalo. Podľa miery zamokrenia z nej vznikla buď vlhká lúka, alebo priamo rašelinisko.
O kus vyššie, pod vrcholom chrbátika z odolných pieskovcov, je to naopak: plytké suché kamenisté delúvium, v ktorom sa voda ani živiny dlho neudržia. Pôda je kyslá a chudobná, a práve tam preto rastie borievka s vresom a čučoriedkou.
Na jednom svahu sa tu stretávajú tri rôzne svety, a to stojí za ochranu.
Koniec hospodárenia
Lúka, krmivo, pasienok - a potom nič
Vlhká lúčka (Poskla I) sa až do začiatku 70. rokov kosila raz za rok. Rašelinná lúka (Poskla II) až do 80. rokov dávala krmivo pre dobytok. Tretia plocha bola až do konca 60. rokov spolkový pasienok a potom zostala ležať úhorom.
Keď sa hospodárenie skončilo, plochy začali zarastať náletom. Ochrana prírody sem musela chodiť likvidovať nálet už od roku 1976, dvanásť rokov predtým, než bolo územie vôbec vyhlásené. Bez zásahu by tri svety Poskly čakal rovnaký osud ako pasienky pod Tanečnicou.
- rozloha všetkých troch plôch
- 2,45 ha
- vyhlásenie ochrany
- 1988
- začiatok sústavnej starostlivosti
- 1994
Návrat starostlivosti
Kosí sa koncom leta - a je to vidno
Od roku 1994 sa o všetky tri plochy stará sústavne: odstraňuje sa nálet a lúky sa kosia koncom leta. Kosí sa zámerne neskoro - rastliny tak stihnú vykvitnúť a vysemeniť sa.
Na borievkovú stráň sa navyše po desiatkach rokov vrátila pastva oviec. Spásaním sa drží nízky trávny porast, v ktorom borievka a vres obstoja a nálet nemá šancu. Je to návrat k tomu, čo tu ľudia robili po generácie, len s iným motívom: kedysi šlo o seno, krmivo a mäso, dnes o to, aby lúka zostala lúkou a stráň stráňou.
Napriek tomu sa niečo nevrátilo. Rosička okrúhlolistá a všivec lesný boli na lokalite naposledy pozorované v polovici 90. rokov a odvtedy sa ich výskyt nepodarilo potvrdiť. V strate rosičky Poskla nie je sama - stratila ju aj neďaleká Kudlačena. V lúkach Pod Juráškou ju však kosenie a vrátená pastva oviec podľa ochranárov privádzajú späť.
Časová os
Od kosy k ochrane
do konca 60. rokov
Spolkový pasienok
Tretia plocha pod vrcholom Poskly je obecný pasienok. Borievka na ňom prežíva práve preto, že ju dobytok nespasie - ihlice pichajú.
do začiatku 70. rokov
Jednokosná lúka
Vlhká lúčka (Poskla I) sa kosí raz za rok. Výskyt mečíka a orchideí je vedľajší produkt hospodárenia.
1976
Prvé asanačné zásahy
Na plochy začína chodiť ochrana prírody likvidovať náletové dreviny - dvanásť rokov predtým, než je územie vyhlásené.
do 80. rokov
Zber krmiva na rašelinisku
Rašelinná lúka (Poskla II) dáva krmivo pre dobytok. Potom aj tu hospodárenie končí.
1988
Vyhlásenie ochrany
Vyhláškou Okresního národního výboru Vsetín z 21. decembra 1988 vzniká chránený prírodný výtvor Poskla - dnes prírodná pamiatka (kód ÚSOP 1520).
polovica 90. rokov
Posledná rosička
Na rašelinisku sú naposledy pozorované rosička okrúhlolistá a všivec lesný. Odvtedy sa ich výskyt nepodarilo potvrdiť.
1994
Sústavná starostlivosť
Začína pravidelná starostlivosť o celé územie: odstraňovanie náletu a kosenie koncom leta. Podľa správcov má zreteľne pozitívny dopad na vzácne a ohrozené druhy.
dnes
Kosí sa - a znovu pasie
Tri plochy s rozlohou 2,45 ha: vlhká lúka, rašelinisko a borievková stráň. Lúky sa kosia koncom leta, na bývalý pasienok sa vrátili ovce.
Na závěr
Doplňující info a test znalostí
Rychlá rekapitulace
Čo je prírodná pamiatka Poskla?
Tri samostatné plochy na jednom svahu (576 m n. m.) pri obci Hutisko-Solanec - mokrá lúka, rašelinisko a borievková stráň, z ktorých každá je iná vďaka odlišnému podložiu a inému spôsobu hospodárenia.
Prečo sú si tri plochy Poskly také nepodobné?
Rozhoduje podložie (vlhkosť, íl) a hlavne história hospodárenia - každá plocha sa udržiavala inak, čo sa dodnes odráža v tom, aké druhy na nej rastú.
Vrátili sa na Posklu ovce?
Áno - na bývalý obecný pasienok (Poskla III) sa pastva vrátila. Ovce spásaním držia stráň otvorenú rovnako, ako to kedysi robil obecný dobytok, takže borievka a vres majú priestor a nálet nemá šancu.
Dá sa k Poskle dôjsť po značenej turistickej ceste?
Nie. Všetky tri plochy ležia mimo značených turistických trás - vychádza sa z Hutiska-Solanca po miestnych cestách na sever, asi kilometer do svahu.
Smie sa na Poskle vstupovať do porastov?
Nie. Orchidey sú zákonom chránené a dve z troch plôch sú navyše podmáčané - zostaňte na cestách, netrhajte rastliny a do porastov nevstupujte.
Závěrečný kvíz
Otázka 1 z 6
Čo robí Posklu výnimočnou?
Rysík→Kúsok vyššie je kvíz, skúsime ho?
Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Uložte si Posklu medzi obľúbené miesta
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Niečo tu nesedí?
Navrhnite presnejšie znenie.