Prečo sem zájsť
Dve chalupy, ktoré zo samoty zostali
Z troch usadlostí, ktoré tu stáli, zostali v sedle pod vrcholom dve. V jednej z nich sa dnes dá v sezóne občerstviť - je to posledná ozvena čias, keď tu fungovala turistická chata.
Vrchol Vsetínskych vrchov • Horní Bečva a Velké Karlovice • 870 m n. m.
Kotlová so zaniknutou samotou Jezerné
Z osady, ktorá tu bola tristo rokov, zostali dve chalupy. Zvyšok pohltil les.
Hora, pod ktorou stála celá samota
Kotlová je najnenápadnejší bod celej hrebeňovky medzi Soláňom a Třeštíkom: vrchol má zarastený lesom a výhľad z neho žiadny nie je.
Pod Kotlovou od konca 17. storočia stála horská samota Jezerné. Začínala ako javořina, vyrástli na nej tri usadlosti a v jednej z nich sa potom vystriedalo pastevné družstvo aj turistická nocľaháreň. Práve tú roku 1962 zbúrali a pasienky okolo zalesnili; dve chalupy v sedle stoja dodnes.
Kedy vyraziť
Celoročne, v zime po lyžiarskej stope
V lete sa sem chodí po červenej hrebeňovke medzi Soláňom a Beneškami. V zime tadiaľto vedie 50 km strojovo upravovanej stopy Beskydskej Hornovsacké magistrály.
Čo nevynechať
Lúky pred vrcholom
Výhľady ponúkajú hrebeňové lúky medzi Beneškami a Kotlovou - na jednu stranu Javorníky, na druhú najvyššie beskydské vrcholy. Z vrcholu samotného výhľad nie je.
Príbeh samoty Jezerné
Tristo rokov sa tu páslo, hospodárilo a napokon aj nocovalo. Potom prišlo zalesnenie.
1700: javořina
Dedičstvo, ktoré postavilo tri chalupy
Ku koncu 17. storočia prestala vrchnostenská správa trpieť voľné horské pastierstvo. Pasenie oviec po hrebeňoch nahradili ohraničené pasienky - javořiny, každá s jasným rozsahom a nájomcom.
Javořina Jezerné patrila na hrebeni Vsetínskych vrchov k najstarším, ktoré vrchnosť predala poddaným do dedičného nájmu. Merala 135 hektárov a ležala po oboch stranách hrebeňa - od svahov nad obcou Horní Bečva cez Kotlovú dole k obci Velké Karlovice. Meno dostala po jazere v závere karlovického údolia, rovnako ako to údolie samo. Celú javořinu vrchnosť roku 1700 udelila za 30 zlatých Jakubovi Závorkovi z obce Dolní Bečva. Pásli sa tu hlavne ovce, kravy len výnimočne.
Rozkliknúť povesť o jazereZbaliť povesťasi minúta čítania
Jazero vraj vyhĺbili čerti, aby mali odkiaľ brať vodu pre svoj mlyn na hrebeni Radhošťa. Ryhy v tunajších balvanoch sú podľa rozprávania stopy ich pazúrov a reťazí - a ten istý motív nesie aj meno hory Čertův mlýn.
Jazero bývalo oveľa väčšie než dnes a rodili sa v ňom draky. Chodilo sa k nemu s obavami: nikto nevedel, čo sa pod hladinou hýbe.
Až sa jednému tunajšiemu chalupníkovi zjavil černokňažník. Sľúbil mu nesmierne bohatstvo, keď mu pomôže vylákať z jazera dva draky - a keď sa to podarilo, odletel s nimi neznámo kam. Túto verziu zapísal zo zberu B. M. Kuldu Karel Jaromír Erben a roku 1865 ju vydal v súbore Sto prostonárodních pohádek a pověstí slovanských.
Prerozprávanie ľudových motívov.
Nájom sa dedil ďalej a s ním sa delila aj javořina: tri štvrtiny pripadli jednej rodine, štvrtina druhej. Každá si na svojom diele postavila vlastné hospodárstvo, a tak tu niekedy pred rokom 1825 stáli dve pasekárske usadlosti, každá v inom sedle. Staršej z nich sa hovorilo Stará Kotlová a stála severne od vrcholu, druhá vyrástla priamo na hrebeni v sedle Pod Kotlovou. K tej druhej pribudlo po roku 1921 ešte tretie stavanie.
1928–1941: Domovina
Čo jeden gazda neutiahne, zvládne štyridsať
Medzitým uplynulo sto rokov. Javořina zostávala v súkromných rukách a niekoľkokrát zmenila majiteľa - až sa v horách objavil nový spôsob hospodárenia. Drobný gazda si sám nezaobstará plemenníka, dobytčiu váhu ani hnojivo. V štyridsiatich ľuďoch to ide.
12. januára 1928 sa v hostinci Čeňka Maliny v obci Horní Bečva zišlo dvadsaťdeväť ľudí a založili Pastevní družstvo Domovina. Účel bol praktický: zriadiť a udržiavať pasienky pre dobytok členov aj nečlenov, zaobstarať plemenníkov, dobytčiu váhu, osivo a hnojivá. Členov bolo pri založení štyridsaťšesť.
Ešte v tom istom roku družstvo kúpilo v dražbe Starú Kotlovú a od jari na nej páslo. Ekonomicky to však nevyšlo: členovia neplatili za pastvu ani za odobrané produkty a dlhy narástli tak, že im družstvo po sezóne prestalo vydávať dobytok, kým nezaplatia. Roku 1937 už samo nemalo z čoho platiť úroky - Spořitelna města Rožnova viedla na jeho majetok exekučnú dražbu. V dražbe všetko sama kúpila.
- členov pri založení
- 46
- za kus dobytka a sezónu
- 150 Kč
- ako dlho vydržalo
- 13 rokov
1881–1957: turisti
Keď sa z pasekárskej chalupy stala nocľaháreň
Turisti sem chodili dávno pred spolkami. Cez prázdniny roku 1881 si v obci Horní Bečva najal sprievodcu básnik Svatopluk Čech a nechal sa cez Jezerné previesť do obce Velké Karlovice; z cesty vyťažil fejtón „Dvě chalupy moravské“, ktorý o tri roky neskôr vyšiel knižne.
O polstoročie neskôr ťahal turistiku v kraji rožnovský odbor Klubu čs. turistů. Od roku 1928 mu rýchlo pribúdali členovia - z 89 na konci roku 1929 na viac než 290 o pár rokov neskôr - a cielene budoval v Beskydách sieť záchytných bodov, kde sa dalo najesť a prespať.
Družstvo potrebovalo príjem, turisti strechu. Stretlo sa to v Starej Kotlovej: od leta 1929 v nej odbor prevádzkoval núdzovú chatu, o rok neskôr pribudla nocľaháreň a postupne pätnásť lôžok. Vybavenie bolo primitívne, ale miesto sedelo - križovatka trás uprostred najkrajšieho hrebeňového úseku medzi Soláňom a Třeštíkom.
Roku 1940 sa pohostinstvo presťahovalo do susednej, mladšej usadlosti a vydržalo tam až do zrušenia súkromných živností roku 1957. Dnes ho v tej istej chalupe obnovil súčasný majiteľ.
1949–1962: koniec
Starú Kotlovú zbúrali, pasienky zalesnili
Po krachu družstva nemal kto pásť. Usadlosť prešla rukami niekoľkých majiteľov, až ju roku 1949 prevzala so všetkými pozemkami obec Horní Bečva.
Roku 1962 šla Stará Kotlová k zemi - chalupa, ovčín aj stodola. Severné sedlo, kde stála, sa zalesnilo.
Odkiaľ má hora meno
Dva výklady, žiadna istota
Pôvod mena Kotlová sa v prameňoch rozchádza. Ani jeden výklad nie je doložený listinou - oba sú jazykové úvahy, len sa opierajú o iné veci.
Podľa tvaru svahov
Príkre úbočia hory rozrezali do hĺbky horné toky Hlubokého, Bučkového a Jezerního potoka. Vzniknuté priehlbiny mohli pripomínať kotle.
Archívna štúdia K. J. Malinu (kjmalina.cz)
Podľa vykotlaných stromov
Druhé vysvetlenie odvodzuje meno od množstva starých „vykotlaných“ stromov s dutinami, ktoré tu podľa informačného panela v sedle rástli.
Informačný panel v sedle
Časová os
Od ohradeného pasienka k zalesnenému vrcholu
koniec 17. stor.
Vrchnosť ohradí pasienky
Vrchnostenská správa prestala trpieť voľné horské pastierstvo a nahradila ho javořinami - ohraničenými pasienkami s určeným nájomcom. Jezerné patrí k najstarším z nich.
1700
Javořina ide do dedičného nájmu
Vrchnosť udeľuje celú javořinu so 135 hektármi za 30 zlatých Jakubovi Závorkovi z obce Dolní Bečva.
pred 1825
Z pasienka sa stáva samota
Držba javořiny sa rozdelila medzi dedičov a každá rodina si na svojom diele postavila vlastné hospodárstvo - každé v inom sedle. Severne od vrcholu stojí Stará Kotlová, priamo na hrebeni druhá usadlosť; po roku 1921 k nej pribudne tretie stavanie.
12. 1. 1928
Vzniká Domovina
V hostinci v obci Horní Bečva zakladá 29 ľudí Pastevní družstvo Domovina; ešte v tom istom roku kupuje v dražbe usadlosť na samote Jezerné.
1930
Turistická nocľaháreň
Rožnovský odbor Klubu čs. turistů zriaďuje v chalupe nocľaháreň so šiestimi posteľami; o rok neskôr pribudne upravená cesta údolím Hluboké.
1932
Pivo na hrebeni
K nocľahu pribúda občerstvenie - pivo, malinovka a studené jedlá. Lôžok postupne narastá na pätnásť.
1937
Exekučná dražba
Družstvo nezaplatí úroky z dlhov. Spořitelna města Rožnova vedie na jeho majetok exekučnú dražbu a sama ho kupuje.
august 1941
Koniec družstva
Mimoriadne valné zhromaždenie schvaľuje závierku so stratou 14 750 Kč a výmaz družstva z obchodného registra.
1949
Pozemky obci
Usadlosť so všetkými pozemkami prechádza do vlastníctva obce Horní Bečva.
1962
Stará Kotlová mizne
Najstaršia usadlosť ide k zemi aj s ovčínom a stodolou a severné sedlo, kde stála, sa zalesňuje. Z troch usadlostí zostávajú dve.
dnes
Hrebeňovka a dve chalupy
Cez zalesnený vrchol vedie červená hrebeňovka; v sedle stoja posledné dve usadlosti samoty Jezerné a v sezóne z jednej býva otvorené okienko s občerstvením.
Návšteva
Kotlovú skôr prejdete, než navštívite
Vrchol nemá vyhliadku ani tabuľu - zmysel dáva ako časť hrebeňovej túry. Najkrajší úsek je medzi Beneškami a Kotlovou, zastaviť sa dá v sedle pod vrcholom.
Kde to presne je
Na hrebeni Vsetínskych vrchov medzi Soláňom a Beneškami
Vrchol Kotlovej (870 m) leží na hranici katastrov obcí Horní Bečva a Velké Karlovice. Vrchol je zalesnený a bez výhľadu; červená značka vedie cez neho. Zhruba 700 metrov západne klesá cesta do sedla Pod Kotlovou, k rázcestníku a informačnému panelu - tam majú stáť obe zachované chalupy samoty Jezerné.
Beskydský pas
Ste tu aj naživo?
Digitálna návšteva miesta sa vám do beskydského pasu už započítala. Pečiatku fyzickej návštevy si vyzdvihnite na mieste kliknutím na tlačidlo nižšie.
Prehliadač sa pri kliknutí jednorazovo spýta na polohu; overenie prebieha offline vo vašom zariadení, nikam sa neodosiela.
Mapa okolia
Ako sa sem dostať
Najpohodlnejšie je prísť po červenej hrebeňovke od Soláne - pri Čartáku je zastávka Hutisko-Solanec, Čarták, Sedlo a hrebeň odtiaľ ďalej takmer nestúpa. Od východu sa ide tou istou značkou od rázcestia Benešky zhruba dva kilometre.
- 1
Horní Bečva, rázcestník pri priehradeštart • 545 m n. m.
Nechajte auto dole a nájdite zelenú značku. Nahor žiadna cesta nevedie - pri priehrade je zastávka Horní Bečva, přehrada.
- 2
Výstup po zelenej~3,5 km • stúpanie 275 m
Stále stúpanie lesom z údolia na hrebeň. Je to najkratšia cesta nahor, zato najstrmšia - počítajte s hodinou a pol.
Sedlo Pod Kotlovoucieľ • 820 m • ste tu
Zelená tu končí. Stoja tu obe zachované chalupy samoty Jezerné a v sezóne z jednej býva otvorené okienko s občerstvením.
- ↓
Kam ďalej: vrchol Kotlovej700 m po červenej na východ
Vrchol je zalesnený a bez výhľadu - rozhľady ponúkajú lúky pred ním, nie samotný vrchol.
- 1
Čarták na Soláništart • sedlo pod Soláňom
Najpohodlnejší nástup: v sedle je zastávka Hutisko-Solanec, Čarták, Sedlo a je odtiaľ kam zaparkovať. Hrebeň ďalej takmer nestúpa.
- 2
Hrebeňové lúkyčervená značka
Najkrajší úsek celej hrebeňovky. Na jednu stranu Javorníky, na druhú najvyššie beskydské vrcholy - práve tu sú výhľady, ktoré vrchol nemá.
Vrchol Kotlovejcieľ • 870 m • ste tu
Od východu sa ide tou istou značkou od rázcestia Benešky zhruba dva kilometre.
Zdola je to výrazne náročnejšie - zelená značka od priehrady stúpa do sedla o 275 metrov. Obec Prostřední Bečva opisuje ešte vlastnú variantu prístupu cez časť obce Adámky, tú na mape zakreslenú nemáme.
Čo vedieť pred cestou
Vrchol je slepý
Samotná Kotlová je zalesnená a bez výhľadu. Rozhľady ponúkajú lúky na hrebeni pred vrcholom - na Javorníky aj na najvyššie beskydské hory.
Najľahšie po hrebeni
Od Soláne je to nenáročná hrebeňová chôdza. Výstup z Prostřední Bečvy po zelenej je pre prevýšenie výrazne ťažší - počítajte s prudkým stúpaním po lesnom chodníku.
Informácie až v sedle
Na vrchole nie je nič. Rázcestník a informačný panel stoja až v sedle asi 700 metrov západne - dá sa tam aj sadnúť.
Najbližšie zázemie
Okienko s občerstvením pri chalupe v sedle býva otvorené len v sezóne. Verejné toalety na hrebeni nie sú.
Chalupy sú súkromné
Stavania v sedle sú obývané a súkromné. Lúka okolo nich nie je verejné táborisko - prejdite a nechajte ľuďom pokoj.
Na závěr
Doplňující info a test znalostí
Rychlá rekapitulace
Aká je Kotlová vysoká a je z nej výhľad?
Vrchol má 870 metrov nad morom. Výhľad z neho nie je - je zalesnený. Rozhľady ponúkajú hrebeňové lúky pred vrcholom.
Čo bolo Jezerné?
Horská samota v sedlách pod Kotlovou. Vznikla na rovnomennej javořine - ohradenom horskom pasienku - a tvorili ju pasekárske usadlosti. Ešte roku 1930 ju miestopis Československej republiky viedol ako samotu v obci Horní Bečva. Roku 1962 zbúrali posledné družstevné stavanie a pasienky zalesnili.
Je to to isté Jezerné ako údolie v obci Velké Karlovice?
Nie, ale súvisia spolu. Oboje má meno po jazere v závere karlovického údolia. Samota Jezerné stála hore na hrebeni, v sedlách pod Kotlovou, a zanikla; údolie Jezerné leží dole na karlovickej strane a je to dnes rekreačná oblasť. Javořina, z ktorej samota vznikla, siahala cez hrebeň až k tomu údoliu.
Prečo sa miestu dnes hovorí Kotlová, a nie Jezerné?
Pretože Kotlová je názov hory, rázcestníka aj sedla pod ním - Jezerné z máp zmizlo spolu so samotou. Pritom aj dobové názvy usadlostí odkazovali na horu: najstaršej z nich sa hovorilo Stará Kotlová.
Čo je javořina?
Ohradený horský pasienok. Keď vrchnosť koncom 17. storočia začala regulovať voľné pasenie oviec v horách, sústredila ich práve na takto vymedzené plochy. Javořina Jezerné mala 135 hektárov a roku 1700 ju vrchnosť predala do dedičného nájmu.
Prečo sa hora volá Kotlová?
Istota nie je. Archívna štúdia odvodzuje meno od tvaru príkrych úbočí s hlboko zarezanými potokmi, ktoré mohli pripomínať kotle. Informačný panel v sedle ponúka druhý výklad - podľa starých „vykotlaných“ stromov s dutinami.
Ako sa na Kotlovú dostanem najľahšie?
Po červenej hrebeňovke od Soláne, kde je zastávka Hutisko-Solanec, Čarták, Sedlo - hrebeň odtiaľ ďalej takmer nestúpa. Od východu sa ide tou istou značkou od rázcestia Benešky asi dva kilometre. Výstup z Prostřední Bečvy po zelenej je pre prevýšenie náročný.
Závěrečný kvíz
Otázka 1 z 5
Čo bola javořina?
Rysík→Kúsok vyššie je kvíz, skúsime ho?
Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Uložte si Kotlovú medzi obľúbené miesta
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Niečo tu nesedí?
Navrhnite presnejšie znenie.
Kam ďalej
Krajina, ktorú urobilo hospodárenie
Hrebeňové lúky vzniknuté pastvou sú v Beskydách bežné. Čo lúka, to iný príbeh.
Lúky, ktoré sa zachrániť podarilo
Benešky
Dva kilometre po hrebeni na východ. Tamojšie pasienky by dopadli rovnako ako tie na samote Jezerné - od roku 2003 ich však znovu kosia.
Přejít na stránku →Západný koniec hrebeňovky
Čarták
Sedlo na Soláni so zastávkou Hutisko-Solanec, Čarták, Sedlo - odtiaľto vedie najpohodlnejšia cesta na Kotlovú.
Přejít na stránku →
Keď sa prestane hospodáriť
Kudlačena
Rašelinná lúka nad obcou Horní Bečva, ktorú takmer zabilo odvodnenie a koniec kosenia. Iné miesto, rovnaká zápletka.
Přejít na stránku →
Otisk troch spôsobov hospodárenia
Poskla
Prírodná pamiatka, na ktorej je dodnes vidieť rozdiel medzi lúkou kosenou, pasienkom a rašeliniskom.
Přejít na stránku →