Letecký pohľad na paseky nad obcou Horní Bečva: niekoľko chalúp na okraji rozľahlých lúk, dookola smrekový les a zalesnené hrebene Beskýd

Prírodná pamiatka • Horní Bečva • 645–685 m n. m.

Kudlačena

Paseky na vode: posledné pasekárske osídlenie okolo veľkej mokraďovej lúky na Rožnovsku.

Mokraď, ktorá by tu podľa učebnice nemala byť

Kúsok nad priehradou Horní Bečva leží mokrá lúka, ktorá by tu podľa učebnice byť nemala: rašelinisko nevzniká na svahu, ale v kotlinách. Voda, ktorá do Kudlačeny vsiakne, sa nedostane do hĺbky - drží ju nepriepustné ílovité vrstvy pod povrchom, a tak len pomaly presakuje podpovrchovo po svahu a drží pôdu trvalo mokrú. Na Valašsku sa také miesto volá sihla.

Samotná lúka je dielom človeka: vznikla kosením a pastvou. Bez toho by sa do pár desiatok rokov zatvorila.

Letecký pohľad na pás lúk klesajúci medzi lesmi do údolia, medzi lúkami cesta a roztrúsené chalupy
Paseky nad obcou Horní Bečva. Lúky medzi lesom sú pozostatok stáročného kosenia a pastvy.

Prečo sem zájsť

Pozrieť sa na mokraď, ktorých ubudlo

Podmáčané lúky - sihly - boli na Valašsku bežné, dnes je Kudlačena jedna z posledných. Pritom práve ony držia v krajine vodu ako špongia: pri daždi ju zadržia a v suchu pomaly uvoľňujú.

Čo nevynechať

Tône, orchidey a obojživelníky

V tôňach sa rozmnožujú mloky, kunky, salamandry a skokany. Na lúkach kvitnú orchidey - kruštík močiarny, vstavačovec májový, vemenník dvojlistý a nápadný mečík strechovitý.

Kedy vyraziť

Od mája do júla

Na jar počuť obojživelníky, v máji a júni kvitnú orchidey, v júli mečík. Ide o mokraď, počítajte s mokrom pod nohami.

Kudlačena - Pohľad 1360°
Letecký pohľad na paseky nad obcou Horní Bečva z iného uhla - chalupy na okraji lúk, okolo smrekový les
Lúka s vysokou trávou a solitérnym listnatým stromom, v pozadí okraj smrekového lesa
Svah lúky s vysokou trávou a roztrúsenými fialovými kvetmi, horný okraj lemujú brezy a smreky, v popredí konáre brezy

Príbeh mokrade Kudlačena

Vretenice a mloky sú až výsledok. Príbeh Kudlačeny je o vode - a o tom, koľkokrát sa ju človek pokúsil odtiaľto dostať preč.

Sihla

Rašelinisko, ktoré leží nakrivo

Rašelina sa bežne tvorí tam, kde voda nemá kam odtiecť - v kotlinách a zníženinách. Kudlačena leží na mierne uklonenom severnom svahu nad údolím potoka Dížená, a napriek tomu je rašelinná. Môže za to podložie: pod vrstvou zvetralín sú nepriepustné ílovité vrstvy, po ktorých voda ďalej neodtečie. Presakuje svahom, drží sa v pôde a rastliny sa v stálom mokre rozkladajú len napoly.

Takej podmáčanej lúke sa na Valašsku hovorí sihla. Ozajstných rašelinísk bývalo v Beskydách málo, ale sihiel dosť - lenže väčšina z nich už neexistuje. Odvodňovať sa začalo už za prvej republiky a čo zostalo, dorazili socialistické družstevné meliorácie. Kudlačena je jedna z posledných, a práve preto je chránená.

Lúka ako taká však prírodná nie je. Bez lesa ju udržalo hospodárenie - kosenie v neskorom lete, prípadne pastva. Rastliny, pre ktoré sem dnes chodia ochranári, si zvykli presne na tento režim: krátky sled kosby, mokro a žiadne dreviny.

Svahovitá lúka s vysokou trávou stúpajúca pod hustú stenu smrekového lesa, nad ňou modrá obloha s kopovitými oblakmi
Svah lúky pod okrajom smrekového lesa.

Sucho ako plán

Najprv sa odvodňovalo, potom sa prestalo kosiť

Mokrá lúka je pre gazdu problém - kosí sa zle, dobytok sa v nej borí. Gazdovia ju preto pretkali sieťou odvodňovacích stružiek - plytkých ručne kopaných priekop, ktoré mali vodu odviesť.

Po roku 1975 prevzalo hospodárenie miestne JZD. To sa sústredilo na suchšie plochy okolo - stružky sa prestali udržiavať, odvodňovací systém zanikol a neudržiavanú plochu začal zarastať nálet. Systematická starostlivosť - kosenie a odstraňovanie drevín - sa sem vrátila až v deväťdesiatych rokoch. Niečo sa už však nevrátilo: rosička okrúhlolistá. Táto mäsožravá rastlina rašelinísk tu kedysi rástla hojne, roky zarastania náletom však neprežila a posledné roky sa ju na Kudlačene nepodarilo potvrdiť.

rozloha chráneného územia (56 000 m²)
5,6 ha
prvý rok ochrany
1989
zistených druhov stavovcov
60+

Návrat starostlivosti

Desať tôní, kosa a jedna lavička

V roku 1994 tu ochranári vyhĺbili z rýdzo praktického dôvodu asi desať menších tôní: obojživelníky potrebujú na rozmnožovanie stojatú vodu a odvodnená lúka im ju prestala ponúkať. Tône ju vrátili späť - dnes v nich žijú mloky, kunky aj salamandry.

Zvyšok starostlivosti je nudný a nekonečný: kosiť trávu a odstraňovať nálet, aby sa lúka nezatvorila. Bez toho by o pár desiatok rokov bola Kudlačena obyčajný podmáčaný smrekový les a orchidey ani mečík by v ňom neprežili.

V roku 2009 ochrancovia prírody Kudlačenu sprístupnili verejnosti: pribudli dva informačné panely o tunajšej prírode a histórii, upravená studnička a lavička pre návštevníkov. Odvtedy je to cieľ vychádzky - dve hodiny chôdze z obce Horní Bečva a späť, s odbočkou k mokradi, ktorá prežila.

Kudlačena v tom nie je sama. Ten istý príbeh - mokrá lúka, ktorú takmer zabilo odvodnenie a koniec kosby - rozpráva o pár kilometrov ďalej aj prírodná pamiatka Poskla a lúka Pod Juráškou. Z Kudlačeny rosička okrúhlolistá zmizla; Pod Juráškou ju podľa ochranárov kosenie a vrátená pastva zase privádzajú späť.

Detail rozkvitnutej lúky - vysoké trávy a modrofialové zvončekovité kvety, v pozadí les a stúpajúca paseka
Kosená lúka v plnom kvete. Práve o tento výsledok ide - bez pravidelnej kosby by ju prerástol nálet.
Čo tu rastie a žije

Druhy tu drží mokro a pravidelná kosba

Na necelých šiestich hektároch sa stretávajú tri rôzne prostredia - a s nimi tri rôzne sady druhov. Keď sa zmení podmienka, druh zmizne ako prvý: presne to sa tu stalo rosičke.

Kudlačena nie je zbierka vzácností. Je to pár podmienok pokope: voda držaná ílom, tône so stojatou vodou a suché okraje na výslní. Každá z nich má svojich nájomníkov.

Mokro a rašelina

Podmáčané plochy

Ostricovo-machové spoločenstvá na trvalo mokrej pôde. Okrem orchideí tu rastie záružlie močiarne, fialka močiarna, škarda močiarna, všivec lesný aj puškvorec obyčajný. Rovnováha je krehká: stačí, aby pôda o niečo vyschla, a druh, ktorý tu bol bežný, je preč - ako rosička na konci radu.

Koho a čo tu stretnete

  • Vstavačovec májový - hustý fialový klas orchidey na vlhkej lúke

    Vstavačovec májový

    Dactylorhiza majalis

    Najnápadnejšia tunajšia orchidea - sýto fialový klas na vlhkej lúke. Kvitne od mája; kto príde v máji a júni, má najväčšiu šancu zastihnúť ju v kvete.

    Foto: Jörg Hempel, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0 DE
  • Mečík strechovitý - purpurové kvety v jednostrannom klase nad trávnatou lúkou

    Mečík strechovitý

    Gladiolus imbricatus

    Purpurové súkvetie na štíhlom stvole, kvitne v lete. Jedna z najvýraznejších tunajších rastlín - mimo chránených lúk ju v okolí sotva stretnete.

    Foto: Dr. Killer, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
  • Súkvetie kruštíka močiarneho - bieloružové kvety s nachovou kresbou na štíhlom stvole

    Kruštík močiarny

    Epipactis palustris

    Orchidea mokradí s bieloružovými kvetmi s nachovou kresbou; kvitne v júni a júli. Rastie priamo v podmáčaných plochách - pozerajte sa z cesty.

    Foto: Bernd Haynold, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
  • Páperník úzkolistý - biele vatovité chumáčiky plodenstva nad rašelinnou pôdou

    Páperník úzkolistý

    Eriophorum angustifolium

    Po odkvitnutí ho spoznáte aj z diaľky - biele chumáčiky, ktoré vyzerajú ako vata. Ide o typickú rastlinu rašelinísk.

    Foto: Kim Hansen, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
  • Vachta trojlistá - biele kvety so strapkatými korunnými lupienkami nad hladinou mokrade

    Vachta trojlistá

    Menyanthes trifoliata

    Trojpočetné listy a bielo strapkaté kvety na jar. Rastie tam, kde je naozaj mokro - je to spoľahlivá známka, že sihla stále funguje.

    Foto: Uoaei1, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
  • Rosička okrúhlolistá - okrúhle listy s červenými žliazkatými chĺpkami s kvapkami lepkavého sekrétuUž tu nie je

    Rosička okrúhlolistá

    Drosera rotundifolia

    Mäsožravá rastlina rašelinísk, ktorá tu kedysi rástla hojne. V posledných rokoch sa jej výskyt na Kudlačene nepodarilo potvrdiť - mizne aj z ďalších beskydských lokalít; drží sa hlavne v prírodnej pamiatke Obidová.

    Foto: Migas, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Tône

Stojatá voda

Odvodnená lúka vzala obojživelníkom vodu, v ktorej sa rozmnožujú - tône im ju vrátili. Asi desať ich tu vzniklo v roku 1994. Do vody nesiahajte a nevstupujte, znášky aj larvy sú krehké.

Koho a čo tu stretnete

  • Mlok horský - samec s modrosivými bokmi a oranžovým bruchom vo vode

    Mlok horský

    Ichthyosaura alpestris

    Na jar je v tôňach - samec má v čase rozmnožovania modré boky a jasne oranžové brucho. Zvyšok roka sa ukrýva na súši pod kameňmi a drevom.

    Foto: Anevrisme, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
  • Salamandra škvrnitá - čierny obojživelník so žltými škvrnami na lesnej pôde

    Salamandra škvrnitá

    Salamandra salamandra

    Čierna s výraznými žltými škvrnami. Vylieza za vlhka a v podvečer, hlavne po daždi. Nechytať - koža vylučuje dráždivý sekrét.

    Foto: Skot, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
  • Skokan hnedý - hnedá žaba s tmavou škvrnou za okom

    Skokan hnedý

    Rana temporaria

    Najbežnejšia tunajšia žaba, s tmavou škvrnou za okom. Do tôní sa sťahuje skoro na jar klásť vajíčka, inak ho stretnete aj ďaleko od vody.

    Foto: Richard Bartz, Wikimedia Commons, CC BY-SA 2.5
Suchšie okraje

Výslnie a psicové lúky

Severným smerom prechádza mokraď do suchých lúk porastených psicou tuhou - tuhou trávou, ktorá znesie chudobnú, vysychavú pôdu; rastie tu aj čučoriedka alebo veronika lekárska. Na výslní pri ceste sa vyhrievajú plazy - zostaňte na ceste a psa majte na vôdzke.

Koho a čo tu stretnete

  • Vretenica severná - had s kľukatou tmavou kresbou na chrbte, stočený v tráve

    Vretenica severná

    Vipera berus

    Jediný jedovatý had u nás; pozná sa podľa kľukatej tmavej kresby na chrbte. Je plachá a sama uhne. Choďte po ceste, v pevnej obuvi, nesiahajte do trávy ani pod kamene. Pri uhryznutí volajte 155.

    Foto: Benny Trapp, Wikimedia Commons, CC BY 3.0
  • Jašterica živorodá - drobná hnedá jašterica vyhrievajúca sa na dreve

    Jašterica živorodá

    Zootoca vivipara

    Drobná hnedá jašterica, ktorú najčastejšie zahliadnete, ako sa vyhrieva pri ceste. Ako názov hovorí, rodí živé mláďatá - ide o prispôsobenie chladnejším horským polohám.

    Foto: Charles J. Sharp, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0

Snímky jednotlivých druhov sú prevzaté z Wikimedia Commons (autor a licencia pri fotke) - ukazujú druh, nie konkrétnu rastlinu či zviera z Kudlačeny.

Časová os

Od kosenia k ochrane

  1. kedysi

    Lúka z kosy a pastvy

    Mokré lúky nad údolím Díženej sa kosia v neskorom lete, prípadne vypásajú. Otvorená plocha aj mokraďová kvetena sú vedľajší produkt drobného hospodárenia.

  2. do 1974

    Extenzívne hospodárenie

    Lúky sa obhospodarujú drobne a extenzívne. Mokrade sú pretkané systémom odvodňovacích stružiek - voda má z lúky odtekať.

  3. po 1975

    JZD, zánik stružiek, nálet

    Suchšie časti obhospodaruje miestne JZD, odvodňovací systém sa rozpadá a na neudržiavané miesta nastupuje nálet drevín.

  4. 1989

    Vyhlásenie ochrany

    Územie vyhlásil Okresní národní výbor Vsetín vyhláškou z decembra 1988 s účinnosťou od 1. januára 1989 - najprv ako chránený prírodný výtvor, dnes je to prírodná pamiatka.

  5. 90. roky

    Návrat sústavnej starostlivosti

    Na lúky sa vracia kosenie a odstraňovanie náletu. Bez pravidelnej starostlivosti by sa plocha zatvorila a mokraďové spoločenstvá by zanikli.

  6. 1994

    Tône pre obojživelníky

    Ochranári na Kudlačene vyhĺbili približne desiatku menších tôní. Vracia sa do nich stojatá voda, ktorú obojživelníky potrebujú na rozmnožovanie.

  7. 2009

    Sprístupnenie verejnosti

    Ochrancovia prírody osádzajú pri Kudlačene dva informačné panely, upravujú studničku a stavajú lavičku. Kudlačena sa otvára návštevníkom.

  8. dnes

    5,6 hektára, ktoré sa musia kosiť

    Chránená plocha má necelých šesť hektárov. Rastie na nej niekoľko druhov orchideí a mečík strechovitý, v tôňach sa rozmnožujú mloky a kunky.

Na závěr

Doplňující info a test znalostí

Rychlá rekapitulace

Čo je to sihla?

Beskydský názov pre rašelinnú lúku na svahu - vodu v nej drží nepriepustné ílovité podložie. Kudlačena je jedna z posledných zachovaných na Rožnovsku.

Prečo na Kudlačene vznikli tône?

V roku 1994 ich vyhĺbili ochrancovia prírody, aby obojživelníkom vrátili stojatú vodu, ktorú im vzalo odvodnenie lúky.

Prečo sa lúka musí stále kosiť?

Bez kosenia a odstraňovania náletu by ju za pár desiatok rokov prerástol les a zanikli by mokraďové spoločenstvá - orchidey aj mečík.

Kedy je na Kudlačenu najlepšie sa vybrať?

Od mája do júla. Na jar počuť obojživelníky, v máji a júni kvitnú orchidey, v júli mečík strechovitý.

Je prechádzka lúkou bezpečná?

Áno. Stretnúť tu môžete jedovatú vretenicu severnú, tá je však plachá a útočí len zahnaná do kúta. Stačí zostať na ceste, nesiahať do trávy a mať pevnú obuv.

Závěrečný kvíz

Otázka 1 z 5

Lúka s vysokou trávou a solitérnym stromom na okraji lesa

Čo je to sihla?

RysíkRysík→

Kúsok vyššie je kvíz, skúsime ho?

Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.

Skúsiť kvíz

Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.

Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.

Uložte si Kudlačenu medzi obľúbené miesta

Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.

Niečo tu nesedí?

Navrhnite presnejšie znenie.