Prečo sem zájsť
Pozrieť sa na mokraď, ktorých ubudlo
Podmáčané lúky - sihly - boli na Valašsku bežné, dnes je Kudlačena jedna z posledných. Pritom práve ony držia v krajine vodu ako špongia: pri daždi ju zadržia a v suchu pomaly uvoľňujú.

Prírodná pamiatka • Horní Bečva • 645–685 m n. m.
Paseky na vode: posledné pasekárske osídlenie okolo veľkej mokraďovej lúky na Rožnovsku.
Kúsok nad priehradou Horní Bečva leží mokrá lúka, ktorá by tu podľa učebnice byť nemala: rašelinisko nevzniká na svahu, ale v kotlinách. Voda, ktorá do Kudlačeny vsiakne, sa nedostane do hĺbky - drží ju nepriepustné ílovité vrstvy pod povrchom, a tak len pomaly presakuje podpovrchovo po svahu a drží pôdu trvalo mokrú. Na Valašsku sa také miesto volá sihla.
Samotná lúka je dielom človeka: vznikla kosením a pastvou. Bez toho by sa do pár desiatok rokov zatvorila.

Prečo sem zájsť
Podmáčané lúky - sihly - boli na Valašsku bežné, dnes je Kudlačena jedna z posledných. Pritom práve ony držia v krajine vodu ako špongia: pri daždi ju zadržia a v suchu pomaly uvoľňujú.
Čo nevynechať
V tôňach sa rozmnožujú mloky, kunky, salamandry a skokany. Na lúkach kvitnú orchidey - kruštík močiarny, vstavačovec májový, vemenník dvojlistý a nápadný mečík strechovitý.
Kedy vyraziť
Na jar počuť obojživelníky, v máji a júni kvitnú orchidey, v júli mečík. Ide o mokraď, počítajte s mokrom pod nohami.




Vretenice a mloky sú až výsledok. Príbeh Kudlačeny je o vode - a o tom, koľkokrát sa ju človek pokúsil odtiaľto dostať preč.
Sihla
Rašelina sa bežne tvorí tam, kde voda nemá kam odtiecť - v kotlinách a zníženinách. Kudlačena leží na mierne uklonenom severnom svahu nad údolím potoka Dížená, a napriek tomu je rašelinná. Môže za to podložie: pod vrstvou zvetralín sú nepriepustné ílovité vrstvy, po ktorých voda ďalej neodtečie. Presakuje svahom, drží sa v pôde a rastliny sa v stálom mokre rozkladajú len napoly.
Takej podmáčanej lúke sa na Valašsku hovorí sihla. Ozajstných rašelinísk bývalo v Beskydách málo, ale sihiel dosť - lenže väčšina z nich už neexistuje. Odvodňovať sa začalo už za prvej republiky a čo zostalo, dorazili socialistické družstevné meliorácie. Kudlačena je jedna z posledných, a práve preto je chránená.
Lúka ako taká však prírodná nie je. Bez lesa ju udržalo hospodárenie - kosenie v neskorom lete, prípadne pastva. Rastliny, pre ktoré sem dnes chodia ochranári, si zvykli presne na tento režim: krátky sled kosby, mokro a žiadne dreviny.

Sucho ako plán
Mokrá lúka je pre gazdu problém - kosí sa zle, dobytok sa v nej borí. Gazdovia ju preto pretkali sieťou odvodňovacích stružiek - plytkých ručne kopaných priekop, ktoré mali vodu odviesť.
Po roku 1975 prevzalo hospodárenie miestne JZD. To sa sústredilo na suchšie plochy okolo - stružky sa prestali udržiavať, odvodňovací systém zanikol a neudržiavanú plochu začal zarastať nálet. Systematická starostlivosť - kosenie a odstraňovanie drevín - sa sem vrátila až v deväťdesiatych rokoch. Niečo sa už však nevrátilo: rosička okrúhlolistá. Táto mäsožravá rastlina rašelinísk tu kedysi rástla hojne, roky zarastania náletom však neprežila a posledné roky sa ju na Kudlačene nepodarilo potvrdiť.
Návrat starostlivosti
V roku 1994 tu ochranári vyhĺbili z rýdzo praktického dôvodu asi desať menších tôní: obojživelníky potrebujú na rozmnožovanie stojatú vodu a odvodnená lúka im ju prestala ponúkať. Tône ju vrátili späť - dnes v nich žijú mloky, kunky aj salamandry.
Zvyšok starostlivosti je nudný a nekonečný: kosiť trávu a odstraňovať nálet, aby sa lúka nezatvorila. Bez toho by o pár desiatok rokov bola Kudlačena obyčajný podmáčaný smrekový les a orchidey ani mečík by v ňom neprežili.
V roku 2009 ochrancovia prírody Kudlačenu sprístupnili verejnosti: pribudli dva informačné panely o tunajšej prírode a histórii, upravená studnička a lavička pre návštevníkov. Odvtedy je to cieľ vychádzky - dve hodiny chôdze z obce Horní Bečva a späť, s odbočkou k mokradi, ktorá prežila.
Kudlačena v tom nie je sama. Ten istý príbeh - mokrá lúka, ktorú takmer zabilo odvodnenie a koniec kosby - rozpráva o pár kilometrov ďalej aj prírodná pamiatka Poskla a lúka Pod Juráškou. Z Kudlačeny rosička okrúhlolistá zmizla; Pod Juráškou ju podľa ochranárov kosenie a vrátená pastva zase privádzajú späť.

Na necelých šiestich hektároch sa stretávajú tri rôzne prostredia - a s nimi tri rôzne sady druhov. Keď sa zmení podmienka, druh zmizne ako prvý: presne to sa tu stalo rosičke.
Kudlačena nie je zbierka vzácností. Je to pár podmienok pokope: voda držaná ílom, tône so stojatou vodou a suché okraje na výslní. Každá z nich má svojich nájomníkov.
Ostricovo-machové spoločenstvá na trvalo mokrej pôde. Okrem orchideí tu rastie záružlie močiarne, fialka močiarna, škarda močiarna, všivec lesný aj puškvorec obyčajný. Rovnováha je krehká: stačí, aby pôda o niečo vyschla, a druh, ktorý tu bol bežný, je preč - ako rosička na konci radu.
Koho a čo tu stretnete

Dactylorhiza majalis
Najnápadnejšia tunajšia orchidea - sýto fialový klas na vlhkej lúke. Kvitne od mája; kto príde v máji a júni, má najväčšiu šancu zastihnúť ju v kvete.
Foto: Jörg Hempel, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0 DE
Gladiolus imbricatus
Purpurové súkvetie na štíhlom stvole, kvitne v lete. Jedna z najvýraznejších tunajších rastlín - mimo chránených lúk ju v okolí sotva stretnete.
Foto: Dr. Killer, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Epipactis palustris
Orchidea mokradí s bieloružovými kvetmi s nachovou kresbou; kvitne v júni a júli. Rastie priamo v podmáčaných plochách - pozerajte sa z cesty.
Foto: Bernd Haynold, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Eriophorum angustifolium
Po odkvitnutí ho spoznáte aj z diaľky - biele chumáčiky, ktoré vyzerajú ako vata. Ide o typickú rastlinu rašelinísk.
Foto: Kim Hansen, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Platanthera bifolia
Biela orchidea s dvoma veľkými prízemnými listami. Silnejšie vonia k večeru - vôňa láka nočné motýle, ktoré ju opeľujú.
Foto: Hans Hillewaert, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Menyanthes trifoliata
Trojpočetné listy a bielo strapkaté kvety na jar. Rastie tam, kde je naozaj mokro - je to spoľahlivá známka, že sihla stále funguje.
Foto: Uoaei1, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
Už tu nie jeDrosera rotundifolia
Mäsožravá rastlina rašelinísk, ktorá tu kedysi rástla hojne. V posledných rokoch sa jej výskyt na Kudlačene nepodarilo potvrdiť - mizne aj z ďalších beskydských lokalít; drží sa hlavne v prírodnej pamiatke Obidová.
Foto: Migas, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0Odvodnená lúka vzala obojživelníkom vodu, v ktorej sa rozmnožujú - tône im ju vrátili. Asi desať ich tu vzniklo v roku 1994. Do vody nesiahajte a nevstupujte, znášky aj larvy sú krehké.
Koho a čo tu stretnete

Ichthyosaura alpestris
Na jar je v tôňach - samec má v čase rozmnožovania modré boky a jasne oranžové brucho. Zvyšok roka sa ukrýva na súši pod kameňmi a drevom.
Foto: Anevrisme, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Salamandra salamandra
Čierna s výraznými žltými škvrnami. Vylieza za vlhka a v podvečer, hlavne po daždi. Nechytať - koža vylučuje dráždivý sekrét.
Foto: Skot, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
Bombina variegata
Malá žabka plytkých tôní. Spoznáte ju skôr po hlase - tiché „unk, unk“ - a podľa žltočierneho brucha, ktoré ukazuje pri ohrození.
Foto: Christian Fischer, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Rana temporaria
Najbežnejšia tunajšia žaba, s tmavou škvrnou za okom. Do tôní sa sťahuje skoro na jar klásť vajíčka, inak ho stretnete aj ďaleko od vody.
Foto: Richard Bartz, Wikimedia Commons, CC BY-SA 2.5
Bufo bufo
Zavalitá, bradavičnatá, pomalá. Na jar putuje k vode klásť šnúry vajíčok.
Foto: Mike Krüger, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0Severným smerom prechádza mokraď do suchých lúk porastených psicou tuhou - tuhou trávou, ktorá znesie chudobnú, vysychavú pôdu; rastie tu aj čučoriedka alebo veronika lekárska. Na výslní pri ceste sa vyhrievajú plazy - zostaňte na ceste a psa majte na vôdzke.
Koho a čo tu stretnete

Vipera berus
Jediný jedovatý had u nás; pozná sa podľa kľukatej tmavej kresby na chrbte. Je plachá a sama uhne. Choďte po ceste, v pevnej obuvi, nesiahajte do trávy ani pod kamene. Pri uhryznutí volajte 155.
Foto: Benny Trapp, Wikimedia Commons, CC BY 3.0
Zootoca vivipara
Drobná hnedá jašterica, ktorú najčastejšie zahliadnete, ako sa vyhrieva pri ceste. Ako názov hovorí, rodí živé mláďatá - ide o prispôsobenie chladnejším horským polohám.
Foto: Charles J. Sharp, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0
Carlina acaulis
Prisadnutý strieborný úbor na suchej lúke. Za vlhka sa zatvára, na slnku otvára - funguje ako živý vlhkomer.
Foto: Bernd Haynold, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0
Calluna vulgaris
Fialovo kvitne až v neskorom lete a na jeseň, keď je inde po kvetoch. Rastie na chudobných, suchších okrajoch Kudlačeny.
Foto: Andreas Eichler, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0Snímky jednotlivých druhov sú prevzaté z Wikimedia Commons (autor a licencia pri fotke) - ukazujú druh, nie konkrétnu rastlinu či zviera z Kudlačeny.
Časová os
kedysi
Mokré lúky nad údolím Díženej sa kosia v neskorom lete, prípadne vypásajú. Otvorená plocha aj mokraďová kvetena sú vedľajší produkt drobného hospodárenia.
do 1974
Lúky sa obhospodarujú drobne a extenzívne. Mokrade sú pretkané systémom odvodňovacích stružiek - voda má z lúky odtekať.
po 1975
Suchšie časti obhospodaruje miestne JZD, odvodňovací systém sa rozpadá a na neudržiavané miesta nastupuje nálet drevín.
1989
Územie vyhlásil Okresní národní výbor Vsetín vyhláškou z decembra 1988 s účinnosťou od 1. januára 1989 - najprv ako chránený prírodný výtvor, dnes je to prírodná pamiatka.
90. roky
Na lúky sa vracia kosenie a odstraňovanie náletu. Bez pravidelnej starostlivosti by sa plocha zatvorila a mokraďové spoločenstvá by zanikli.
1994
Ochranári na Kudlačene vyhĺbili približne desiatku menších tôní. Vracia sa do nich stojatá voda, ktorú obojživelníky potrebujú na rozmnožovanie.
2009
Ochrancovia prírody osádzajú pri Kudlačene dva informačné panely, upravujú studničku a stavajú lavičku. Kudlačena sa otvára návštevníkom.
dnes
Chránená plocha má necelých šesť hektárov. Rastie na nej niekoľko druhov orchideí a mečík strechovitý, v tôňach sa rozmnožujú mloky a kunky.
Beskydský názov pre rašelinnú lúku na svahu - vodu v nej drží nepriepustné ílovité podložie. Kudlačena je jedna z posledných zachovaných na Rožnovsku.
V roku 1994 ich vyhĺbili ochrancovia prírody, aby obojživelníkom vrátili stojatú vodu, ktorú im vzalo odvodnenie lúky.
Bez kosenia a odstraňovania náletu by ju za pár desiatok rokov prerástol les a zanikli by mokraďové spoločenstvá - orchidey aj mečík.
Od mája do júla. Na jar počuť obojživelníky, v máji a júni kvitnú orchidey, v júli mečík strechovitý.
Áno. Stretnúť tu môžete jedovatú vretenicu severnú, tá je však plachá a útočí len zahnaná do kúta. Stačí zostať na ceste, nesiahať do trávy a mať pevnú obuv.
Otázka 1 z 5

Rysík→Za pár kvízov dostanem okuliare a budem sa cítiť vzdelaný.
Vaša hodnosť: Usadlík. Zatiaľ nemáte žiadnu pečiatku. Navštívte ľubovoľné miesto a staňte sa Pútnikom.
Beskydy aj Valašsko zažijete s Rysíkom aj bez neho. Rysík túži byť pri tom s vami. Či ho vezmete so sebou a budete s ním plniť výzvy, je len na vás.
Obľúbené miesta nájdete vo svojom účte. Na stránke Turistika si podľa nich vyfiltrujete trasy.
Navrhnite presnejšie znenie.